ešte neprebehol diplomatickou cestou môže výrazne ovplyvniť v budúcnosti proces odovzdávania osôb, ktoré neoprávnene prekročili štátnu hranicu v smere z Ukrajiny do Slovenskej republiky, nakoľko táto dohoda zaväzuje obidve strany odovzdávať a prijímať svojich príslušníkov a občanov tretích štátov, alebo osôb bez štátneho občianstva cez spoločné štátne hranice. Vypovedanie dohody by "polopaticky" znamenalo asi to, že Slovensko by muselo zabezpečiť pobyt pre všetkých nelegálnych migrantov, ktorých po prekročení hranice s Ukrajinou zachytia. Okrem toho, by Slovensko muselo hradiť ich deportáciu domov. "Tristo miliónov, ktoré sú potrebné na realizáciu dodatočných opatrení, i náklady na zabezpečenie utečencov a ich deportáciu sú v tomto prípade zanedbateľné oproti tomu, čo by to znamenalo pri snahách Slovenska dostať sa do Európskej únie. Vstup je podmienený vysporiadaním si susedských vzťahov, hlavne s Ukrajinou. Všetky tieto a podobné veci musíme mať absolútne vysporiadané, pretože bez toho sa do EU nedostaneme," povedal pre náš denník riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Prešove Alexander Duleba, ktorý sa už roky venuje Ukrajine a jej vzťahom so Slovenskom. Podľa neho je dohoda zo strany Ukrajiny vypovedaná. Diplomatická nota nebola ešte udelená akurát preto, že "čakajú zrejme na rokovania premiéra Ukrajiny Juščenka, ktoré má byť začiatkom novembra v Bratislave. Existuje teda určitá nádej, že zmenia svoje rozhodnutie," povedal Duleba, podľa ktorého je jediným relevantným argumentom Ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny nepomer osôb, ktoré sú vracané zo strany Ukrajiny a Slovenska - 10:2 189. "Nie je to skutočný argument, pretože v prípade hranice Ukrajiny s Poľskom je počet nelegálnych migrantov niekoľkonásobne väčší a napriek tomu readmisná dohoda nebola vypovedaná," uviedol riaditeľ A. Duleba. "Dôvodom k tomuto kroku je predovšetkým stav slovensko-ukrajinských vzťahov, ktoré sú v súčasnosti skutočne na bode mrazu." Podľa Dulebu bolo prvým krokom k zhoršeniu slovensko-ukrajinských vzťahov súperenie na pôde OSN kde došlo k prvému stretu záujmov v roku 1997. Za dvadsať krajín, ktoré tvoria stredoeurópsku skupinu krajín OSN bol vtedy zvolený predstaviteľ Ukrajiny, hoci poradie bolo na Slovensku. "Podľa ústnej dohody oboch strán, sa vtedy Slovensko svojho človeka vzdalo s tým, že v roku 1999 sa Ukrajina vzdá svojho," uviedol Duleba. Od roku 1999 je však na poste zástupcu nestáleho člena na pôde OSN opäť Ukrajinec. "Už to dosť ochladilo vzájomné vzťahy a hlavne slovenská strana sa mohla považovať za dosť ukrivdenú."

Druhým krokom bolo podľa Dulebu zavedenie vízového režimu z našej strany, "V septembri 1999 sa Kukan s Tarasjukom v Kyjeve dohodli, že vznikne expertná skupina na preskúmanie všetkých vzťahov a urobí odporúčania, na základe ktorých sa mali vlády rozhodnúť. Žiadna skupina nevznikla a naša vláda, dá sa povedať jednostranne urobila tento krok." Okrem toho k zmrazeniu vzájomných vzťahov prispela podľa Dulebu aj medializácia takzvanej ukrajinskej mafie na Slovensku a niekoľko "prúserov" Ministra Pittnera, ktorý hovoril o ukrajinskom mafiánskom syndikáte, o Ivanovi M. ktorý bol podľa neho v pozadí vraždy Jána Duckého. Obvinil vtedy Ukrajinu z toho, že ho kryjú, nakoľko mu vydali niekoľko cestovných pasov. Vadilo i to, že jeho otec pracuje na veľvyslanectve v Kanade. Ukrajina na to reagovala ako na poškodzovanie mena Ukrajiny v zahraničí. Vnímali to ako účelový krok Slovenska v súperení na pôde OSN," tvrdí Duleba.

Veľmi dôležitou kauzou bolo aj to, že Slovensko pristalo na ponuku ruského Gaspromu, ktorá hovorila o výstavbe plynovodu, ktorý by obišiel Ukrajinu. "Ak by sa tento projekt zrealizoval, príjmy Ukrajiny z tranzitu od Ruska, by sa znížili približne o jednu pätinu ročne, čo znamená zhruba pol miliardy amerických dolárov," uviedol Duleba. "Bolo to jednoznačne proti ukrajinským záujmom. Na najvyššej politickej úrovni sa vtedy u nás ignorovali ukrajinské záujmy a vyhlásili, že je to dobrá vec a Slovensko do toho ide."

Poslednou vecou v ochladení vzťahov je podľa Dulebu problém KŤUK - Krivorožský ťažobno-úpravarenský kombinát v Dolinskej pri Krivom Rogu. V tomto prípade išlo nadnárodný projekt, do ktorého mali vstúpiť Československo, Rumunsko a Sovietsky zväz. Celé je to podľa neho zablokované, Ukrajina do dokončenia chce ísť, chcú vytvoriť nadnárodnú spoločnosť so zastúpením vlád a firiem, ktoré majú na dostavbe záujem, Slovensko nie. "Terajšia vláda chce, aby 630 miliónov dolárov, ktoré tam Slovensko preinvestovalo, Ukrajina uznala ako svoj dlh voči Slovensku," uviedol Duleba.

Slovensko bude v tejto situácii musieť podľa Dulebu prehodnotiť svoje pozície predovšetkým v súvislosti s výstavbou plynovodu. Okrem toho je potrebné vytvoriť štruktúrovaný permanentný dialóg. "Musíme sa naučiť, že s Ukrajinou máme spoločné záujmy, definovať ich, naučiť sa rozprávať, koordinovať svoj postup," uzavrel Alexander Duleba.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.