zostrojil prvý primitívny teplomer, ktorého náplňou bola zafarbená voda. Nový prístroj dostal meno ""vzduchový teplomer". Stupnicu nemal, bol veľmi nedokonalý, ale podnet pre ďalší vývoj bol správny. Galileov teplomer sa rozšíril vďaka Sanctorisovi, ktorý bol lekárom. V sedemnástom storočí Galileov teplomer ďalej zdokonalili Otto von Gueriche a Gašpar Schott. Pod autorstvo teplomeru sa podpísal aj Jean Rey, ktorý použil ako teplomernú látku vodu.
Nevýhodou vody je, že má malú tepelnú rozťažnosť a skoro mrzne. Preto sa hľadala vhodnejšia náplň. Prvý liehový teplomer zostrojil toskánsky vojvodca Ferdinand II. v roku 1641. Zistil, že takýto teplomer s liehovou náplňou má lepšie vlastnosti a dokáže merať v širšom teplotnom rozsahu. Zdokonalený liehový teplomer so stupnicou zostrojili v roku 1650 vo Florencii. Vznikol vďaka vedeckej spoločnosti Accademia del Cimento. Základným bodom stupnice sa stala teplota topenia ľadu, ktorú v roku 1664 zaviedol anglický fyzik Robert Boyle. Holandský fyzik Christian Huygens zistil, že teplota varu vody je stála, pri normálnom atmosferickom tlaku. Neskôr došlo k zjednoteniu rozmerov nového vynálezu, za čo vďačíme Gabrielovi Danielovi Fahrenheitovi. Podľa neho je pomenovaná stupnica, ktorá sa používa dodnes v Spojených štátoch. V roku 1720 sa začali vyrábať teplomery, ktoré boli plnené ortuťou. Napriek tomu, že bola známa vhodná náplň, problém ešte stále nebol doriešený. Neexistovala jednotná stupnica, ciachovanie teplomerov bolo chaotické.
Desiatkovú sústavu, ktorú používame dnes, zaviedol švédsky matematik Anders Celsius. Teplotu varu vody označil číslom nula, teplotu topenia ľadu číslom sto. Hodnoty sú oproti dnes zaužívaným navzájom obrátené. Stupnica, ktorú poznáme dnes, prvýkrát použili vedci: Martin Stromer, Christina a Linea. Stupnica sa dodnes volá Celziova, ako ju každý z nás pozná. Pomenovali ju podľa švédskeho matematika Andersa Celsiusa. Je dôležité vedieť, že z fyzikálneho hľadiska je stupeň celzia vedľajšou jednotkou sústavy SI. V Spojených štátoch sa používa Fehrenheitova stupnica, nie je však problém urobiť prepočet na celziovú stupnicu. Všetky teplomery a meracie metódy boli ovplyvnené vlastnosťami teplomernej látky. Tento nedostatok odstránila Kelvinova termodynamická stupnica. V roku 1967 sa jednotkou termodynamickej teploty stal Kelvin.
Vývoj napredoval ďalej, veda a technika nevystačila s klasickým ortuťovým teplomerom. Jej nevýhodou bolo, že dokázala merať teplotu v dosť úzkom rozsahu. Vedci zistili, že ak sa z kapiláry vysaje vzduch, a voľný priestor sa naplní dusíkom, vlastnosti ortuťového teplomeru sa zlepšia. Takto upravený prístroj dokáže merať teplotu až do 1100 stupňov. Bez tejto úpravy to nedokážeme. Teplomery sa nevyužívajú iba v domácnosti, majú široké využitie aj v priemysle. V technickej praxi sa začali používať radiačné a rôzne iné meracie metódy. Objavili sa dilatačné, odporové a termoelektrické teplomery. Odborníci vyvinuli špeciálne typy, ktoré sú schopné spoľahlivo pracovať aj v najťažších podmienkach.
Ako napredoval vývoj vedy, stále sa zdokonaľovali aj teplomery. Prednedávnom dostali zelenú počítače. Zastaralé teplomery starej konštrukcie nahradili moderné digitálne. V dnešnej dobe sa aj pri meraní teploty využívajú počítače. Moderné prístroje, ktoré pracujú na princípe výpočtovej techniky, postupne nahrádzajú staršie typy. Vyznačujú sa ľahkou obsluhou a s vysokou presnosťou. Na displeji môžeme bez problémov odčítať meranú teplotu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
