kaviarničky a honorárny konzul Seychellskej republiky na Slovensku.

Toto všetko a všeličo iné stíha v súčasnosti robiť Andrej "Andy" Hryc, ktorého sme vyspovedali po Galaprograme pri príležitosti ozdravenia VSŽ, kde vystúpil ako hosť.

Ozaj, ako sa vám hralo na koncerte?

- Veľmi dobre, a to na Hlavnej ulici aj v divadle. Toto pódium veľmi dobre poznám, veď som tu hral dlhé roky a veľmi rád sa sem vraciam. Som veľmi spokojný, že Košičanom niekto zachránil VSŽ-ku a nebude tu hladová dolina. No najväčšiu radosť mám z toho, že to urobil môj veľmi dobrý kamarát Gabi Eichler.

Ako dlho sa už poznáte?

- Už od detstva. Chodili sme spolu na základnú školu a na gymnázium. V šatniach sme hrávali na gitare pesničky od Beatles a Rolling Stones. Gabo veľmi dobre spieval rollingstoňácke pesničky, pričom visážou tak trochu pripomínal Micka Jaggera. Najmä u dievčat bol pre to veľmi populárny.

Aj využíval túto svoju popularitu?

- To by využil každý. Podrobnosti by vám už asi mal povedať on sám...

Dopočuli sme sa, že vraj ste už predali svoj podiel v Rádiu Twist...

- To nie je pravda. Naďalej som generálnym riaditeľom, predseda predstavenstva a rozhodujúci človek v rádiu. Taktiež vlastním veľké množstvo akcií.

A ani v budúcnosti sa nechystáte rádio predať?

- Čo ja viem? Všetko je na predaj, a keď ma to raz omrzí, zrejme to tak aj urobím.

My však vieme, že jedným z akcionárov Twistu sa stal aj pán Majský...

- Nie tak celkom, sú to jeho dvaja synovia.

Boli ste aspoň ziskoví v minulom roku?

- Stále sme, hoci ten zisk je len veľmi mierny. Peniaze, ktoré sme do toho vložili na začiatku, sa nám vrátia najskôr za 10 rokov.

Vraj ste mali pestrú mladosť a vo vašom košickom byte ste často poriadali bujaré oslavy. Raz ste na to škaredo doplatili...

- No, áno, trochu sme sa pobili s jedným susedom.

On vraj iba chcel, aby ste stíšili hudbu, no vy ste s touto myšlienkou po niekoľkých pohárikoch neboli priveľmi nadšený.

- Robila sme takú menšiu párty, keďže moja vtedajšia priateľka a dnešná manželka mala meniny. Prišiel taký jeden truľo, ktorý bol notorickým alkoholikom. Pravidelne bol taký ožratý, že keď prichádzal domov, zobudil celý dom a bil svoju ženu. Vtedy sa však rozhodol, že sa postará o nočný pokoj v paneláku.

Hovoríte, že ste sa trochu pobili. Zostali vám aj nejaké trvalejšie následky?

- Nie trochu, ale dosť... On udrel prvý, no zároveň to bola jeho posledná rana, ktorou mi stihol zlomiť aj nos. No ani ja som v ničom nezaostal. No čo som s ním mal robiť?

Keď už ste spomenuli manželku Danku, dopočuli sme sa, že pri získaní jej srdiečka ste neváhali použiť ani viaceré netradičné metódy...

- Nuž áno. Napríklad 30. apríla 1976 som jej pred blokom na sídlisku nad Jazerom postavil máj. Vtedy som mal 27 a ona 25.

Nemyslíte si, že na podobné veci ste už vo vašom veku boli trochu pristarý?

- Ani nie. Chcel som sa oženiť, a preto som musel svojej vyvolenej postaviť ten máj. Mimochodom taký máj na Kaspickej ulici už tak skoro neuvidia. Veď siahal až po tretie poschodie a bol som naňho patrične hrdý.

A vtedy ste ju definitívne zlomili?

- Myslím, že áno. O dva mesiace na to bola svadba. A vydržalo nám to už 26 rokov.

Čo teraz robí vaša manželka?

- Veľmi dlho pracovala v Českých aerolíniách, momentálne prevádzkuje jednu cestovnú kanceláriu.

Keď sme pri Twiste, čo nové máte pre poslucháčov pripravené?

- Chystáme nejaké prekvapenia, no keďže konkurencia nespí, zatiaľ ich nebudem prezrádzať. Pre východniarov mám však potešiteľnú správu. V priebehu budúceho roka chystáme spustenie ďalších vysielačov napr. v Prešove, Michalovciach a rokujeme aj o ďalších.

Lenže sám dobre viete, že najlepšie sa ľuďom počúvajú regionálne správy. Vy ste radikálne obmedzili vysielanie z košického štúdia Rádia Twistu...

- Košické vysielanie nebolo rentabilné. Pre mňa je dôležitejšie, aby naši ľudia mali na výplaty. A preto musíme niekedy robiť aj nepopulárne opatrenia.

Chystáte pre poslucháčov nejaké prekvapenia?

- Ani nie, zostaneme pri osvedčených programoch. Najväčším prekvapením pre nás bol nečakaný odchod Jara Filipa, čo nás dosť zaskočilo.

Hoci sa Stano Radič vyjadril, že v populárnej Záložni mieni pokračovať aj bez Jara Filipa, vy ste túto reláciu jednoducho zrušili.

- My sme predovšetkým neboli spokojní s tým, ako Stano Radič sám robil Záložňu. Stále som presvedčený o tom, že Stano Radič je všetko možné na svete, len nie rozhlasový moderátor. V tandeme s Filipom sa vhodne dopĺňali, avšak sám by len ťažko urobil túto reláciu zaujímavou. Navyše Záložňa bola dieťaťom Jara Filipa, preto som ju po jeho smrti zastavil.

Uplynulý rok ste vydali premiérové cédečko. Nechceme byť škodoradostní, ale prečo sa pesničky z neho hrali len na Twiste...

- My ho na Twiste vôbec nehráme.

Ale no, inde ako vo vašom rádiu sme ich akosi nepočuli.

- Z toho si ťažkú hlavu nerobím.

Ako sa vašej prvotine darilo na našom trhu?

- Na slovenské pomery celkom slušne. Napríklad zo singla Staré husle, (remake skladby od Jany Kirschner - Žienka domáca pozn. red.), sa predalo 850 kusov. Porovnajte si to s Robom Opatovským a jeho celým cédečkom, ktorému sa napriek rozsiahlej promo kampani predalo len 600 kusov.

Čo vás priviedlo k tomu, aby ste prepracovali práve Kirschnerovej Žienku domácu?

- Zapáčila sa mi tá pesnička, a tak som jej zavolal, či ju môžem prespievať. Ona mi na to, že s radosťou, a tak je na svete. Napísal som si k tomu text, a myslím si, že to bol celkom úspešný remake. Ináč momentálne pracujem na novom CD.

To už nemáte čo robiť, že musíte aj spievať...

- Pozrite, hudba je moje hobby. Nie som odkázaný na to, aby som prostredníctvom nej zarábal peniaze.

Ako reagujú kolegovia z brandže na vaše hudobné pokusy?

- Názory sú rôzne. Musím priznať, že úspech na Slovensku bolí. A to najmä tých druhých... Človek postupne stráca priateľov, ktorí pre mňa odišli do nenávratna, hoci nezomreli. A sú to ľudia nielen z divadelných a umeleckých kruhov, ale aj vysokí politici.

Väčšina ľudí má o vás predstavu, že musíte byť veľmi bohatý.

- Mám presne toľko peňazí, koľko potrebujem. Od istej chvíle už človek, ktorý má niečo v hlave, nemyslí ba peniaze. V troch audinách sa neodveziem naraz, a ani päť obedov nezjem naraz, hoci na to vyzerám. Peniaze sú príjemná vec, treba ich mať, no neslobodno im podriadiť svoj život, lebo to je katastrofa.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.