pesničiek, temperamentného flamencového tanca a sveta fotografií, ktorými sa môžu návštevníci tohto kultúrneho stánku pokochať aj v nasledujúcich dňoch. Zatiaľ čo o hudbu a spev sa postarala vynikajúca slovenská pesničkárka s "hammelovsky" zafarbeným hlasom Soňa Horňáková, úžasnú silu flamencového tanca predviedla klopkajúcimi opätkami na parkete Ivana Konská. Treťou umelkyňou v poradí v rámci predstavovaného celoslovenského projektu Tri krát tri ženy sa stala fotografka, no predovšetkým mladá sympatická režisérka Miriam Petráňová. Tá sa v tunajšej galérii predstavuje cyklom fotografií, doplnenými poetickými textami. "Rozdelili sme si sedem fotografií. Každá k nim niečo napísala, pričom mala právo na jednu vetu - čo v nej daná fotografia evokuje. Takto vznikli texty, ktoré tu dnes vidíte bez akýchkoľvek úprav. Fotografie vznikali v priebehu siedmich rokov, sú konkrétne, no zároveň abstraktné. Vyberala som ich špeciálne na náš spoločný projekt," rozhovorila sa mladá fotografka M. Petráňová. Ako vraví, jej fotografie zobrazujú úplne všedné, bežné okamihy života, ktoré sa môžu, no nemusia zopakovať. "Chodím stále a všade s fotoaparátom a stále čosi nachádzam. Takto pripravujem aj kolekciu 50 fotografií, ktoré by mali byť asi v januári vystavené v Bratislave. Mám ich ďaleko viac a robím ich formou denníka, takže každej prislúcha nejaký text. Aj v tomto prípade uvažujem o podobnej spolupráci, akú sme ako trojica absolvovali teraz. Je to zaujímavý posun a prelínanie rôznych vízií a myšlienok. Zrazu som zistila, že tu vzniká zaujímavý spontánny súzvuk či prienik, ktorý som ani sama neočakávala, vysvetlila autorka. M. Petráňovú spolupráca so Soňou a Ivanou obohatila a zároveň priniesla neočakávané ovocie - fotografiám dala rozmer rozletu, nie subjektívnych dojmov. "Zaujímavé je, že na rozdiel odo mňa oni dve nevedia, ako a kedy fotografie vznikali, na aké konkrétne veci sa viažu. Preto im mohli dať "odosobňujúci" charakter, čo ma na tejto spolupráci fascinuje. Veľmi šťastne sme skĺbili tri druhy umenia," dodáva M. Petráňová. Ako tvrdí, fotografia ju fascinuje už sedem rokov, odkedy prišla do školy. Po mnohých skúsenostiach odmietla fotografovať pre denníky, ktoré podľa jej slov istým spôsobom fotografa obmedzujú. Dnes sa živí predovšetkým ako režisérka a fotí len pre seba a čo chce. Fotografia ju fascinuje svojou výpoveďou. "Nikdy by som si nepamätala, že kdesi na Kysuciach som fotila chlapca, ktorý behá so psom na sánkach. Tým, že som ho odfotila, v tom okamihu, sa v človeku čosi zapne. Stlačíte spúšť a je to navždy tam. Po rokoch, keď sa vám vybavia konkrétne spomienky, oceníte, že ste to odfotili. Škoda, že mnohé veci sa odfotiť nedajú, ale asi to tak má byť - nemajú byť jednoducho zvečnené," hovorí autorka výstavy, ktorej fotografie dávajú priestor na zamyslenie sa nad jednoduchými, no čarovnými momentkami všednej reality. Inklinuje k inscenovanej fotografii, ktorou sa v súčasnosti aj zaoberá, aj keď prvoradá je reportážna fotografia. "Všetky moje fotografie, ktoré tu vystavujem, majú zmysel pre humor a nie sú iba ťažkým formálnym výrokom," dodáva M. Petráňová. Vznikali v Amsterdame, Nemecku, Rusku či Poľsku, aj keď na pohľad vám pripadá, že vznikli blízko vás. Dnes je ambiciózna režisérka, ktorá sa chce zamerať na kvalitný slovenský dokument, zároveň dvornou fotografkou Sone Horňákovej. Príjemné štvrtkové popoludnie skončilo v suteréne galérie vravou návštevníkov. O dojmoch z hudby, tanca aj fotografií. Keď riaditeľ Galérie umelcov Spiša Mgr. Jozef Joppa trojici umelkýň ďakoval, vedel, že Spišiaci, súdiac podľa potlesku, nepohrdnú takýmito kultúrnymi bonbónikmi ani nabudúce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
