Korzár logo Korzár
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Na pohreb zavraždenej nepricestovali ani len jej najbližší príbuzní

Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍKVaše listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI

Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍK

Vaše listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 46. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Tá pištoľ mala dobrých dvadsať centimetrov" sme priniesli príbeh 28-ročného muža.

Dnes už presne nevedno, či vošiel do domu istej dôchodkyne s tým, že ho mal už vopred vytipovaný, alebo to bola viac-menej náhoda. Isté je len to, že okolo štvrtej popoludní cez neuzamknutú vonkajšiu bránku vstúpil do dvora rodinného domu, ktorý obývala postaršia pani. Zaklopal na dvere a keď mu domáca otvorila, surovo ju odsotil, vošiel na verandu a tam na prestrašenú ženu vytiahol pištoľ. Priložil jej ju k hrudi a naznačil, aby išla ďalej.

Takto sa dostali do spálne a po celý čas sa jej vyhrážal, že ju zastrelí, ak mu nedá love. Bála sa, lebo nevedela, že neznámy "maskovaný" násilník nedrží v ruke ozajstnú pištoľ, ale iba atrapu. Obyčajnú detskú napodobeninu pištole! Trasúc sa po celom tele, keďže vyhrážok zastrelením neubúdalo, ba práve naopak, pristúpila k poličke, na ktorej mala položený pamätníček. Roztvorila ho a vybrala z neho 700 korún. Potom od nej neznámy lúpežník pýtal aj obrúčku... Chvíľu rozmýšľala, čo ďalej, ale neznámy na ňu stále mieril pištoľou, tak ju radšej dala dolu a pokorne mu ju odovzdala. Násilník si prezrel celý úlovok - peniaze v hotovosti i obrúčku - a zdúchol. Asi hodinu po tom čírou náhodou zavolala prepadnutej žene istá pani Anna O. Dozvedela sa, že bol u nej neznámy počerný muž s pištoľou, ktorému musela dať peniaze. Pani Anna nelenila a siahla po telefóne...

Netrvalo dlho a v rukách mužov zákona skončil 28-ročný Štefan, ktorý sa bránil takto: "Vošiel som do toho domu preto, lebo som chcel peniaze. Mal som na hlave natiahnutú starú parochňu a pri sebe som mal detskú pištoľ z umelej hmoty, ktorá mala asi 20 centimetrov. Keď mi stará otvorila, pýtal som love. Išli sme dnu, do spálne... Tam mi dala 700 korún aj zlatú obrúčku. Mieril som pritom na ňu po celý čas pištoľou. Tú som cestou od nej zahodil do kontajnera spolu s parochňou." A ako celú vec videla prepadnutá stará žena? "Keď som otvorila dver, sotil ma na verandu, v ruke mal pištoľ a mieril na mňa. Veľmi som sa bála. Postavil sa predo mňa a žiadal peniaze. Cúvajúc som šla do kuchyne, tam som sa na prahu obrátila a spolu sme vošli do spálne. Po celý čas pýtal peniaze... Zastavili sme sa pri skrini a on mi prikázal, aby som mu povedala, kde sú skryté love. Na vrchnej poličke som mala položený pamätníček, z neho som potom vybrala peniaze... Nebolo mu dosť, chcel aj obrúčku. Nemala som na výber a tak som ju radšej stiahla z prsta."

Počas vyšetrovania sa k slovu dostali aj znalci z odboru psychiatrie, ktorí uviedli, že Štefan bol v tom čase "evidovaný v psychiatrickej ambulancii pre závislosť na prchavých látkach. Netrpí však žiadnou duševnou chorobou, ide u neho iba o ľahkú duševnú poruchu v dôsledku škodlivého zneužívania toluénu, na ktorom ale nie je závislý." V čase činu bol schopný rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania.

Tri mesiace po prepade, prokurátor obžaloval Štefana z trestného činu lúpeže, ktorú spáchal so zbraňou v ruke, ako aj z porušovania domovej slobody. Obžalovaný už bol predtým súdne trestaný. To, čo urobil, úprimne oľutoval...

Súd celú kauzu uzavrel tak, že ho uznal vinným zo žalovaných trestných činov. Mali ste nám napísať, aký trest vymeral protagonistovi dnešného príbehu. Nešlo nám o určenie presnej výšky trestu, tá je jedine v rukách konkrétneho senátu, ale o rozpätie, v ktorom sa súd mohol pohybovať.

V skutočnosti súd vymeral Štefanovi sedem rokov basy. Trest si odpyká v druhej nápravnovýchovnej skupine.

Do redakcie sme dostali 100 odpovedí, z ktorých 86 sme považovali za správne. Presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, z ktorých bolo zrejmé, že trestná sadzba za ozbrojenú lúpež sa pohybuje v rozpätí 5 až 12 rokov.

PORIADNY ČLOVEK SI ANI DOMA NIE JE ISTÝ

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Anna BRIXOVÁ z Košíc: "Podľa mojej mienky súd udelil páchateľovi trest v rozpätí 5 až 12 rokov, keďže dotyčný porušil domovú a osobnú slobodu dôchodkyne a lúpežen ju prepadol v jej dome. Bohužiaľ, čím ďalej, tým viac je to tak, že poriadny človek už nemôže ísť pokojne a bez obáv ani na ulicu, do divadla, na návštevu, ba dokonca ani doma si nie je istý." Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Súd uznal Štefana vinným z trestných činov ozbrojenej lúpeže, porušovania domovej slobody a použitia hrozby bezprostredného násilia zo zištných dôvodov a vymeral mu trest odňatia slobody v rozmedzí päť až dvanásť rokov. Treba ešte dodať, že obžalovaný sa na lúpež pripravoval, o čom svedčilo aj zaobstaranie si parochne a zbrane, pričom nie je dôležité, či išlo o funkčnú zbraň, alebo o atrapu na pohľad ťažko rozoznateľnú od skutočnej pištole."

Ján BOČKAY z Košíc: "Obžalovaný Štefan skončil kdesi uprostred trestnej sadzby, ktorá je podľa mňa 2 8 rokov." Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Súd mu vymeral trest v rozmedzí od päť do dvanásť rokov." Peter ČOREJ z Prešova: "Myslím si, že takýchto prípadov o akom bola reč, je v našom štáte dosť, a sudcovia by mali exemplárne trestať ich páchateľov, lebo nie je nič horšie, ako keď mladý a zdravý jedinec zaútočí na starého človeka. Takéto prípady častokrát končia horšie a buďme radi, že tentoraz to tak nedopadlo. Majme úctu k starším ľuďom a nebuďme slepí, ak im niekto ubližuje." Monika ROZEKOVÁ z Košíc: "Nazdávam sa, že súd mohol Štefanovi vymerať trest v rozpätí od 5 do 12 rokov." Michal GLUCHMAN z Prešova: "Keď zoberieme do úvahy, že Štefanovi dôchodkyňa otvorila a peniaze mu dala sama, keď na ňu naliehal, potom tam nebolo žiadne ublíženie na zdraví a zbraň bola falošná... K tomu všetkému bol ešte liečený na psychiatrii. Zdá sa, že sú to poľahčujúce okolnosti. Avšak zdanie klame. Obžalovaný jednoznačne spáchal lúpež so zbraňou v ruke, lebo dôchodkyňa nie je špecialista, aby rozoznala, či je to zbraň alebo atrapa."

Eva KROČIANOVÁ z Trnavy: "Trestná sadzba je v tomto prípade 5 až 12 rokov. Na veci nič nemení to, že zbraňou bola v tomto prípade detská napodobenina. Svoj psychický účel prekvapenia táto zbraň splnila, urobila útok dôraznejším. Stará pani v momente prekvapenia nemohla predsa od páchateľa žiadať, aby ju obznámil, akou zbraňou na ňu útočí." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Obžalovaný Štefan mohol za trestné činy porušovania domovej slobody a lúpeže so zbraňou dostať trest v rozpätí dva až osem rokov. Predpokladám, že dostal 5 rokov." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Obžalovaný mal jasný úmysel, ako prísť k peniazom. Navyše, ide o recidivistu."

Mária REPASKÁ z Košíc: "Dvadsaťosemročný Róm sa dopustil závažných trestných činov voči bezbrannej dôchodkyni. Bez akýchkoľvek mravných zábran ju pod hrozbou násilia donútil stiahnuť si z prsta sobášnu obrúčku, ktorú sa chystal speňažiť. Jeho úsilie bezpracne sa obohatiť na úkor iného, určite bolo na súde spravodlivo odmenené." Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Je hrozné, keď teraz, najmä tí starší ľudia nemôžu spokojne ani spávať, keďže ich mnohokrát aj za malý obnos peňazí dokonca zamordujú. Na výstrahu by tresty za takéto činy mali byť primerane vysoké." Mária ROZEKOVÁ z Košíc: "Keby som bola v úlohe sudcu, vymerala by som Štefanovi trest od 5 do 7 rokov, pretože už bol súdne trestaný."

Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Za spáchaný trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil (lúpežné prepadnutie), mu súd udelil trest v rozpätí 5 12 rokov." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Ak by som mala pomyslný sudcovský talár, naparila by som mu trest 15 až 20 rokov. V danom prípade starenka mala šťastie v tom, že všetko dobrovoľne odovzdala, uvedomujúc si, že by sa to mohlo skončiť inak, napríklad ublížením na zdraví, ba dokonca i smrťou. Som presvedčená, že páchateľ po preustení z výkonu trestu bude pokračovať v trestnej činnosti, ale to sa dozvedia čitatelia až potom, čo opäť spácha trestný čin." Eva KAČALKOVÁ z Košíc: "Čo sa týka trestnej sadzby, tam je to jasné: 5 až 12 rokov, ide predsa o ozbrojenú lúpež. Zbraňou v tomto prípade bola detská napodobenina pištole, ale to prepadnutá nemohla vedieť vzhľadom na mnohé okolnosti (staroba, zrejme slabší zrak, nedostatok skúseností so zbraňami a pod.) Iná vec už je to, že takýchto prepadov neustále pribúda a mne sa neraz zdá, že všetci sme proti nim bezmocní." Ján FIGEĽ z Hrane: "Konanie páchateľa súd kvalifikoval ako trestný čin lúpeže, za ktorý možno vymerať trest 5 až 12 rokov. Vzhľadom na to, že páchateľ sa skutku dopustil so zbraňou, ja by som mu naparil 9 rokov. Chcel by som dodať, že pre páchateľov, ktorí si na taký čin vyhliadli obeť, ktorá sa môže ťažko brániť (postaršia pani, ktorá býva sama), by tresty mali byť omnoho vyššie."

Pavol KOVALÍK z Košíc: "Už dávno sú preč časy, keď sme si pištole, či iné zbrane vyrábali z kúskov drievok a hlaveň tvoril kúsok rúrky, alebo obal z verzatilky. Načim ešte dodať, že aj obyčajným prakom možno donútiť obeť ku kapitulácii, či vybiť oko. Pišta síce nič nezatajoval, možno úprimne oľutoval, ale chvalabohu, starenke fyzicky neublížil. Naši počení spoluobčania sa určite potešia, keď nájdu v kontajneri pištoľ a parochňu. Všetci dobre vieme, že príklady priťahujú. Najmä tie negatívne." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Za porušovanie domovej slobody s úmyslom zmocniť sa cudzej veci so zbraňou v ruke súd musí prísne trestať. Priznanie, či oľutovanie páchateľa, myslím si, v takýchto prípadoch nič nezaváži." Ján KOVÁČ z Košíc: "Ja by som poslancom NR SR navrhol, aby prijali zákon, podľa ktorého by grázel, o akom je reč, bol po odpykaní trestu ústavne liečený a pod stálou kontrolou. Viem, že je to utópia a je to proti základným ľudským právam a medzinárodným dohodám, ale iba takým spôsobom môžeme znížiť trestnú činnosť, ktorá sa neustále zvyšuje a pácha čoraz surovejším spôsobom."

ŠTYRIDSIATY ÔSMY SÚŤAZNÝ PRÍBEH

"Krava patagónska, puča nedorobená!" zakričal Marián na adresu svojej družky a poriadne si uhol z fľašky. V záujme objektívnej pravdy treba uviesť, že vzťahy medzi nimi sa v poslednom čase veľmi zhoršili. Marián býval v neveľkej dedine a Dagmar si doviedol až z Čiech. Doma ju poznali a tak bola rada, keď jej Marián, ktorý v tom čase chodieval na týždňovky, navrhol, aby sa presťahovala k nemu "na druhý koniec sveta", rozumej: na druhý koniec bývalej republiky. Stalo sa. Lenže medzičasom sa udiali veľké spoločenské premeny, bývalé Česko-Slovensko sa rozpadlo a firma, v ktorej Marián pracoval, sa zredukovala. Jej manažéri už nemali záujem o robotníkov z cudziny.

Skúšal si nájsť prácu doma na družstve, ale skôr než by sa zamestnal v mechanizačnej dielni, družstvo išlo "na bubon". Po niekdajšej sláve celé roky umelo udržianého družstva so svetlou budúcnosťou zostala len administratívna budova s kosákom a kladivom na jej priečelí... Mariánovi nakoniec zostala len sociálka. A Dagmar? Tá nerobila ani predtým, len sa potuľovala a vysedávala ´v hospůdkách´, len teraz ich vymenila za ´krčmy a pohostinstvá´.

V jeden sobotný večer sa vrátila domov práve vo chvíli, keď Marián po nej najviac túžil a túžobne ju čakal. "Kde si bola?!" opýtal sa jej a ona mu odpovedala: "V pohostinstve... Dala som si jedno pivo a dve či tri poldeci..."

"Čakal som ťa," Marián sa pokúsil o zmierlivý tón a potom previnilo pokračoval: "Myslel som si, že už bude večera urobená..."

"A ty si kde bol celý deň, keď môžem vedieť?!"

"U Ivana. Opravovali sme jeho auto..."

"Ale ako vidím, neopravovali ste nasucho! Cítim z teba borovičku."

"Ale áno, dali sme si dajaké to poldeci... Ale až keď sme dokončili robotu!"

Na druhý deň sa Dagmar zasa "zabudla" v pohostinstve a Marián zasa márne čakal na večeru. Tak to šlo deň čo deň. Aj výrazový slovník bol vždy ten istý - najprv slušný a zmierlivý tón, ten sa však zakaždým vystupňoval do vášnivejších a nebezpečnejších polôh. "Ty krava patagónska, puča nedorobená! Raz aj tak na to všetko doplatíš, raz ťa zarežem a spálim v peci!" Aj v osudný večer použil tie isté nadávky a vyhrážky. Riadne nacenganý sa odkiaľsi vracal domov a tesne pred bránou sa doslova zrazil so svojou družkou, ktorá išla domov z opačného konca. "Kde si bola, ty krava patagónska, puča nedorobená!? V krčme?!"

"Bola som si kúpiť cigarety!"

"Šesť hodín si kupovala cigarety?!"

"Veď som sa len trošku zdržala..."

"Šesť hodín?! Kurva nedoje... ! Veď len poď domov, porozprávame sa!"

Ale z rozprávania veľa nebolo, boli to len samé urážky a nadávky - z jednej i druhej strany. "Krava patagónska, puča nedorobená!" reval Marián a uhol si z fľaše s borovičkou. Vzájomné slovné útoky ešte chvíľu pokračovali a potom Marián prešiel k útokom iného druhu. Dagmar najprv vrieskala ako divá, potom už bolo počuť len tlmený a pridusený plač, pričom už ledva dýchala... Vyšetrovateľ, ktorý Mariána obvinil, do uznesenia napísal: "Po predchádzajúcom nedorozumení v kuchyni rodinného domu v úmysle usmrtiť fyzicky napadol svoju družku tak, že ju najprv zrazil na zem údermi rukou a po jej páde na zem ju veľkou silou a intenzitou bil pasťami do hlavy a kopal do celého tela. Potom ju vytiahol na chodbu, kde ju hodil na betónovú podlahu a bil ju ďalej rukami najmä do oblasti hlavy a kopal do celého tela, našliapoval jej na hrudník a oblasť brucha." Keď sa Mariánovi zdalo, že Dagmar prestáva dýchať, chytil ju za nohy a začal ťahať dolu schodmi. Ako sa ďalej píše v uznesení, "hlava poškodenej udierala o betónové schody, čím jej útočník spôsobil zranenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním, ktorým poškodená krátko po prevoze do nemocnice podľahla." Podľa znalcov z odboru súdneho lekárstva "bezprostrednou príčinou smrti bolo pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri viacnásobných poraneniach mäkkých tkanív hlavy. Pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním bolo spôsobené údermi rukou, kopancami, pádom a udieraním hlavy o schody. Údery rukou boli vedené veľkou silou a prudkosťou."

Marián sa pred súdom priznal k fyzickému útoku na svoju družku, ale poprel, že by ju bol chcel usmrtiť: "Bol som na ňu nahnevaný, chcel som ju preto zbiť... Nikdy som však nemal v úmysle zabiť ju alebo jej spôsobiť vážnejšie zranenia... Bol som na ňu nazlostený, náhle vošla do mňa zlosť... Vyfackal som ju, ona však spadla na zem a zrejme vtedy..."

Ale svedkovia, ktorí na súde vypovedali, priamo či nepriamo vyvrátili jeho pochybnú obhajobu. Niektorí z nich uviedli, že viackrát počuli ako sa jej vyhrážal usmrtením. "Počul som, ako kričal na Dagmaru, že raz ju aj tak zareže a spáli v peci!" osvetlil pozadie tragickej udalosti svedok Č. "Viem, že sa často hádali a naťahovali, nebohá vždycky vysedávala po krčmách, nechávala si platiť od rôznych mužov... Mariána, teda obžalovaného to veľmi škrelo, nevedel si s ňou poradiť, stále na ňu kričal, niekedy ju aj bil, on je totiž takej dosť násilníckej povahy, ale nič nepomáhalo... Ona už raz bola taká... Viem, že sa jej často vyhrážal, raz pred domom kričal na ňu, že ju zareže a zamuruje do pivnice. Ale obidvaja mali vtedy riadne vypité... Raz pred kamarátmi povedal, že ju spáli v peci," povedal pred súdom ďalší svedok.

Trestný senát napokon uznal Mariána vinným z trestného činu... Akého? To už je otázka pre vás, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. A my už len doplníme, že pokiaľ ide o nebohú, aj keď sa hovorí, že o mŕtvych len dobre, treba otvorene napísať, že na jej pohreb nepricestovali z Čiech ani len jej najbližší príbuzní... Nemyslíme si, že v tom bola len zemepisná vzdialenosť a štátne hranice. Skôr to, že pre jej spôsob života ju jej rodina dávno odvrhla...

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo ČITATEĽ V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA a Košického denníka, B. Němcovej 32, 042 62 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách KORZÁRA a v lokálnych redakciách Východoslovenských novín.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 2. novembra.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 363
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 961
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 983
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 987
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 492
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 409
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 043
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 745
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 445
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Pediatrička: Niekedy som očkovala na chrípku 600 detí za rok, teraz približne 50

Ľudia si zvykajú, že nemôžu behať za lekárom so všetkým.

Pediatrička Eva Ševecová.
Rozhovor

Archeológ: Hrady síce opravujeme, ale tie nežijú

Michal Keruľ chcel odhaľovať poklady histórie, teraz ich pomáha strážiť.

Michal Keruľ s rodinou.
Humenskí poslanci nájomnú zmluvu so spracovateľom ovocia neschválili.
Vrak pred rodinným domom začínajú úrady riešiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Šéfa parlamentu Borisa Kollára v nemocnici najviac navštevovala bývalá manželka Linda Rezešová. Na fotografii sú na plese v Opere v roku 2008.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.

Peter Schutz

Jazdenie na nákladných vlakoch nie je romantika

Amin Palma skáče na vlaky v Mexiku aj v Čadci.

Na nákladných vlakoch musia byť čierni pasažieri pripravení na každé počasie, na bod mrazu aj horúčavy. Na snímke je jeden z Aminových spolujazdcov.
 Presvedčí Kristen Stewart v úlohe princeznej Diany?

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop