gastronomických zvyklostiach niektorých tamojších domorodcov, ale nebude mať pravdu. Kapiel s názvom Nocturnal Neviemčo je dosť aj na blackmetalovej scéne, ale Nocturnal Rites sú niekde inde. Skupina zo severošvédskeho Umea na svojom už štvrtom albume "Afterlife" pomerne úspešne oprašuje metal tak, ako sme ho poznali v osemdesiatych rokoch. CD so sympatickým časovým rozsahom 40 minút prináša desať viac - menej nabrúsených skladieb (ak sa nemýlim, balada tu nie je ani jedna). Vydavateľstvo hudbu Nocturnal Rites zaradilo ku melodickému speed metalu, čo by som zas tak jednoznačne nevidel. Hlavne v prvej polovici albumu sa na pílu tlačí naozaj dôrazne, v niektorých momentoch to má celkom určite bližšie k power-thrash metalu v štýle Overkill, ako ku speedovým klasikám. V týchto skladbách dokonca ani nejak extra nepočuť klávesy, ktoré ináč patria do permanentného "nástrojového parku". Vokál je síce pomerne výškový, ale nie nejako prepiato pompézny, čo mne osobne vyhovuje. Pokiaľ ide o melodiku a nápaditosť, skupina je dosť silná v jednom i druhom, hoci, kto by chcel, ten by už nejaké tie paralely ku klasikom našiel. Určitou slabinou však je celková kompozícia albumu, ktorý je hlavne v prvých skladbách priam thrashmetalovo nadupaný, v druhej polovici sa však prikláňa ku klasickejšiemu, či menej agresívnemu metalu. Nie že by tieto skladby boli horšie, prospelo by im však vhodnejšie rozmiestnenie medzi už spomínané "paľby."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.