s protagonistom kultového socialistického filmu "Bony a klid". Od roku 1989 je tento herec upútaný na vozíku. Pomocnú ruku Janovi Potměšilovi pravidelne ponúka divadelný spolok Kašpar a jeho principál Jakub Špalek. Tento režisér sa pokúša nahradiť Honzove telesné obmedzenia inými hereckými rozmermi. Vznikajú tak inscenácie ako "Růže pro Algernon" o duševne chorom mladíkovi, ktorú sme uzreli už dvakrát aj na východe.
Posledným výsledkom spolupráce je práve "Richard III." o mužovi zmrzačenom duševne aj telesne, ktorý sa bez zábran cez mŕtvoly blízkych vyšplhá na trón. Pritom nachádza ľudí rovnako ochotných pre kariéru spáchať hocičo. U Shakespeara má Richard hrb a trocha kríva. Tak sme ho mali možnosť zhliadnuť vo filmovom spracovaní v podaní sira Lawrencea Oliviera. Anthony Sheer v londýnskej Royal Shakespeare Company zase chodil o barlách. Jan Potměšil sa pohybuje v pojazdnom kresle. Ukazuje svoje fyzické kvality a nebojí sa prejaviť aj ich nedostatky, keď bezmocne spadne z vozíka a nonšalantne potom odohrá na zemi flirtovný výstup. Žiaľ, to je všetko. Hoci jeho výkon je každopádne na javisku najväčší a jediný hodný povšimnutia, náročný Shakespearov text režisér nedokázal naplniť. Herci si nevedia rady s veršom, nejestvujú vzťahy, obsah je len odrozprávaný, nie rozkrytý. Mladému súboru chýba životná skúsenosť.
Vidno, že Jan Potměšil je dobrý človek, chýba mu rozmer zla. Nenaplnil ani dvojznačnú podstatu postavy, kde sa v zlomových stavoch buď pretvaruje, alebo citové poryvy ozaj chvíľkovo prehlušia hlavný cieľ - získať anglický trón stoj čo stoj. Lucka Vondráčková ešte nedozrela z typu naiviek do rol žien, ktorým zavraždili manžela. Réžia sa tak vyžívala v osobito českom zľahčovaní a odstupe, povezdme vo výstupe vrahov alebo fašiangovou variáciou jazdca na koni.
Navyše málopočetnosť hercov na zaľudnenosť hry spôsobuje zdvojovanie či ztrojovanie postáv, ktoré však aktéri svojím nedozretým aparátom nie sú schopní rozrôzniť. Do hry prenikajú štýlovo nesúrodé prvky ako hoci krv na jednej strane a malý synovec v podobe bábky, ktorá má nahradiť nedostatok detského predstaviteľa alebo Milenu Steimaslovú v mužskej postave na strane druhej. Veci, na aké je pražské stále publikum na malej scéne Kašpara v zmysle študentských tradícií zvyknuté, na veľkom javisku Jumbo Centra pôsobia rozpačito a tragédia sa, napriek fórikom, stala nudnou.
Inscenácia ukázala, že Kašpar na predstavenie širokého plátna zatiaľ nemá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
