zvedavcov. Keďže išlo o veľmi frekventované miesto v centre mesta, dav ľudí sa rozrastal o ďalších okoloidúcich. Pozornosť všetkých zaujali nehybné telá dvoch mužov, ležiace v kalužiach krvi, ktoré policajti prikryli čiernym igelitom. Išlo o Košičanov Jaroslava Boroša a Rudolfa Pokutu, ktorí sa na mieste činu, krátko pred smrťou, pohádali s Miroslavom J. Tí dvaja sedeli v osobnom aute značky Toyota Celia, zatiaľ, čo muž, s ktorým si dohodli stretnutie, stál pri pravých dverách auta. Po krátkej výmene názorov, vytiahol pištoľ kalibru 7,65 mm Browning a strelil Jaroslavovi Borošovi sediacemu vpredu na pravom sedadle, do hlavy. Jediným výstrelom mu spôsobil kanálovité pomliaždenie mozgu a roztrhnutie predĺženej miechy s vnútrolebečným krvácaním pri priestrele hlavy a krku. Tridsaťsedemročný Jaroslav Boroš zraneniam na mieste podľahol.

Bezpostredne po jeho likvidácii si vrah zobral na mušku vodiča Rudolfa Pokutu. Bez toho, aby sa pohol z miesta, na obeť sediacu v aute viackrát vystrelil. Keď Rudolf Pokuta z vozidla vypadol na zem, podišiel k nemu a z bezprostrednej blízkosti na neho opätovne niekoľkokrát vystrelil. Spôsobil mu tak strelné poranenia ľavého predlaktia a hrudníka, strelné poranenie na chrbte medzi pravou lopatkou a chrbticou, pokračujúce strelným kanálom cez svalovinu medzirebria, cez ľavý lalok pravých pľúc, zadnú stenu osrdcovníkového vaku, dolnú dutú žilu, vonkajší okraj pravej komory srdca, končiac výstrelom na ľavej strane, vedľa mostíka…Zranenia, pod ktoré sa podpísali štyri výstrely, 28-ročný Rudolf Pokuta neprežil.

Zbavil sa zbrane, ktorú si mimochodom kúpil deň pred skutkom, ku Po strelcovi, ktorého totožnosť sa polícii podarilo zistiť s pomocou svedkov, bolo už podvečer tragického dňa, vyhlásané pátranie. Polícia obsadila výjazdové cesty z Košíc a urobila príslušné opatrenia v celom regióne, hraničné priechody nevynímajúc. Ukázalo sa však, že muž podozrivý z dvojnásobnej vraždy, nikam neušiel. ktorému došlo, údajne na železničnej stanici od neznámej osoby, a po čine ju odhodil do vôd Hornádu. Podvečer zazvonil v byte svojich známych, ktorých poprosil, aby ho nechali u nich prenocovať. Priznal sa k hrôzostrašnému činu, ktorý spáchal a sľúbil, že sa hneď ráno pôjde prihlásiť na políciu. Sľub nesplnil, ale napriek tomu, ho v byte, o ktorom je reč, na druhý deň okolo 13. hod. zadržali "kukláči".

Krajský prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy spáchanej na dvoch osobách, v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania, 35-ročného súkromného podnikateľa Miroslava J. z Košíc. Uvedeného skutku sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného trestu.

Kauzu, presiaknutú krvou, mal včera pojednávať jeden z trestných senátov Krajského súdu v Košiciach. Pravdou však je, že obžalovaný ani len neprekročil prah pojednávacej siene. Predseda senátu totiž odročil pojednávanie na neurčito s tým, že sa nedostavil nik z predvolaných svedkov. Na súd sa unúvali len poškodené - vdovy po zastrelených mužoch. Na návrh prokurátora budú svedkovia na najbližšie pojednávanie predvedení. Pravda, za predpokladu, že sa to polícii podarí… Treba však povedať, že pod zmarené pojednávania sa nepodpisujú len svedkovia, ale neraz aj chýbajúci prísediaci členovia trestného senátu, ako aj obhajcovia, ktorým kolidujú pojednávania a výnimkou občas nie je ani prázdna stolička, na ktorej má sedieť prokurátor. Vyzerá to tak, že sudcovia nepožívajú úctu, aká sudcovskému stavu odnepamäti prináležala a mala by im patriť aj dnes. Účastníci súdnych konaní ich čoraz častejšie ignorujú. Natíska sa otázka, prečo je to tak, a čo s tým muži v talároch hodlajú robiť...