riek uvažujú o zásobovaní elektrickou energiou z malých vodných elektrární.
Nedávno sme aj v našom denníku písali o malej vodnej elektrárni (MVE) v Družstevnej pri Hornáde. Jej vedúci Marek Oravec v odpovedi na otázku, či takto vyrobenú elektrinu používajú pre obec, alebo ju predávajú iným záujemcom povedal, že slovenská legislatíva neumožňuje predaj elektriny iným subjektom ako oficiálnym odberateľom.
"Naša legislatíva upravuje tento vzťah v zákone č. 70/1998. Tam, je stanovené, že predávať elektrickú energiu môže každý, kto požiada ministerstvo o licenciu na predaj a dostane ju," uvádza na správnu mieru odborný riaditeľ pre prevádzku a techniku Východoslovenských energetických závodov Košice Ing. Vojtech Kusý. "Je iná vec, či by takto vyrobenú energiu niekto aj kúpil pre svoju konečnú spotrebu. Zvykli sme si, že elektrinou sme zásobovaní nepretržite a v množstve, aké práve potrebujeme. Stačí zapnúť vypínač. Ale elektrina je tovar, ktorý sa nedá vyrábať na sklad, čiže v každom okamihu musí výroba pokrývať spotrebu, ale nesmie vyrábať ani viac. Na to sú potrebné drahé regulátory turbíny a generátory, ktoré trvalo prispôsobujú výrobu spotrebe a výrobca musí byť pripravený pokryť svojou výrobou celú spotrebu, aj špičkovú. V dobe menšej spotreby je časť výrobného zariadenia nevyužitá a v prípade vodnej elektrárne voda tečie cez jalový prepad. Preto ten istý zákon v paragrafge 18 ukladá povinnosti vykupovať elektrickú energiu veľkým distribútorom, aby sa zaručila účinnosť výroby a aby bola celá výroba v konečnom dôsledku spotrebovaná za cenu, ktorá sa stanovuje dodatkom v súlade s týmto paragrafom."
Ak by sme teda mali posúdiť výhody a nevýhody, výrobca v malej vodnej elektrárni má výhody v tom, že nemusí mať nákladné regulátory, trvale vyrába podľa prírodných podmienok, podľa stavu vody, vyrába s maximálnym možným využítím zariadenia a všetku vyrobenú energiu predá. Nevýhodou je, že cena je nižšia, má iba jedného odberateľa a tak sa môže zdať, že je utláčaný monopolom elektrární. Na druhej strane Východoslovenské energetické závody majú výhodu v tom, že dostanú lacnejšiu elektrickú energiu, ale musia v inom výrobnom zariadení držať zálohu. Dodávka z malých vodných zdrojov je nespoľahlivá. V spomínanej Družstevnej pri Hornáde namiesto plánovaného výkonu 400 kW môžu momentálne kvôli nízkemu stavu vody produkovať len 200 kW.
"O čom sa dá hovoriť, že nevyhovuje, je to, že zatiaľ neprenajímame linky. To je otázka voľného trhu s elektrickou energiou, ktorý postupne, ako príde reštrukturalizácia energetiky, nabehne aj tu, či sa nám to páči, alebo nie. Potom to už bude o niečom inom," dopĺňa vedúci oddelenia veľkoodberu elektrickej energie a malých vodných elektrární Ing. Ľubomír Bodnár.
"Výkup elektrickej energie z malých vodných elektrární má svoje plusy aj mínusy. Je mylná predstava, že malou vodnou elektrárňou budete zásobovať dedinu a na monopolistov sa vykašlete. Ono to celkom dobre nejde. V takejto MVE sú totiž asynchrónne generátory, to znamená že tento zdroj pracuje len vtedy, keď má spoluprácu s veľkou sieťou. Tá dodá chýbajúce atribúty. Prevádzkovateľ MVE sám do nijakej siete nemôže dodávať elektrickú energiu, pretože sa takpovediac nenabudí. To budenie, ktoré potrebuje pre svoju činnosť, musí zobrať zo siete. Okrem toho nedokáže dodržať frekvenciu 50 Hz, ktorá je povinná pre všetky elektronické zariadenia. Povinnosť dodržať parametre siete nedokáže splniť. V bojových podmienkach by dokázal rozsvietiť žiarovky, ale tie by len blikali. To je celý princíp. Bez siete VSE nie sú v MVE schopné pracovať. "
Ak má MVE výkon 400 kW a obec odoberá 500 kW, nemôže pracovať bez spolupráce so sieťou. Záťaž zabrzdí stroje. Prejaví sa to znížením napätia, nedodrží sa kvalita. Za kvalitu dodávky elektrickej energie rozhoduje sieť, ktorá je silná, tzv. silný zdroj, a to je prepojená sústava veľkých elektrární, ktoré zabezpečujú hodnoty medzinárodnej siete UCPT. Ak by sa európske dohody porušili, kvalifikovalo by sa to najprv ako porušenie, druhýkrát ako nedodržanie zmlúv a nasledovalo by rozpojenie nášho bodu. Vytvoril by sa ostrov s mäkším zdrojom, náchylným na poruchové stavy.
"To je otázka elektrickej stránky. Treba si ale uvedomiť aj závislosť vodnej energetiky od toho, či mám vodu alebo nie. Ak nemám vodu a zaviazal som sa dodávať do dediny 400 kW a elektráreň môže ísť len na 200 kW, odkiaľ zoberiem zbytok?" kladie otázku Ing. Ľubomír Bodnár. " Máme skúsenosti, že sa ľudia bránia, aby sa stali dodávateľmi elektrickej energie, pretože potrebujú získať licenciu, musia absolvovať skúšky, potrebujú zodpovedného pracovníka. Nie je to vec VSE, že nechce. Teoreticky môžu, prakticky nemajú záujem. Na obchode by aj tak nezarobili viac, ako dostanú od VSE bez akýchkoľvek problémov. Cenové hladiny sú také. "
Ak niekto staval elektráreň s tým, že v koncovom roku na seba zarobí, mýlil sa. Ceny technologických zariadení išli niekoľkonásobne hore, rovnako ako ceny stavebných prác. Ale cena energie bola v roku 1984 50 halierov a dnes je 1,45 Sk. Teda vzrástla zhruba len trikrát.
V osemdesiatych rokoch sa dala postaviť malá vodná elektráreň za 750 tisíc korún. Spoločnosť, ktorá stavala nedávno na mestskom splave v Gelnici, musela zaplatiť technológiu aj stavebné práce. Mali akurát hať, aj tú musel opraviť. Celkove ich to stálo 6 miliónov korún. Tie peniaze sa nikdy nemôžu vrátiť. Pôvodný majiteľ medzi tým už skrachoval.
"Udržať hladinu v celej sieti UCPT je náročné, vyžaduje to mať v pohotovosti stroje, točiace sa rezervy, ktoré sú predpísané. Nepracujú, len sú v pohotovosti. Plus ďalšie kvalitatívne ukazovatele, dodržanie napätia. To všetko sú peniaze.
Spolupracujeme technicky so západnými krajinami. S tým nie sú problémy. Ak budeme spolupracovať aj obchodne, prinesie to so sebou všetko. Pozitíva aj negatíva," uzavrel Ing. Ľubomír Bodnár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
