Kechnec zainteresovaní prijali s nadšením. Starosta obce, keď v prítomnosti premiéra Mikuláša Dzurindu slávnostnostne poklopkával po základnom kameni, patril k najspokojnejším. Dostalo sa mu zo strany premiéra totiž dosť uistení o tom, že vláda všemožne podporuje príchod zahraničných investorov a inak tomu nebude ani v prípade Molexu a obce Kechnec. Zatiaľčo však naplno pokračujú práce na výstavbe podniku, starostovi začali pribúdať na čele vrásky. Na stole sa mu už stihli nakopiť faktúry za sedem miliónéov korún, na uhradenie ďalších siedmich si obec musela požičať. Ak to vraj pôjde takto ďalej, obec sa dostane do kolapsovej situácie.
Hoci vláda operovala rôznymi zárukami a prísľubmi, pravdou je, že v reále musí náklady predbežne starostom odhadované na 70 až 80 miliónov korún uhradiť obec. To je pri obecnom rozpočte, ktorý kalkuluje napríklad v tomto roku s príjmami 5 miliónov 969 tisíc korún, vskutku likvidačné.
"Len doterajšie investície na vodovod či splaškovú a dažďovú kanalizáciu dosiahli sumu 14 miliónov korún. Obci sa podarilo z požiačaného zatiaľ uhradiť 7 miliónov," posťažoval sa starosta Jozef Konkoly.
Ďalších 29,5 milióna korún je potrebných na vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Uznesenie vlády síce hovorí o rozložení splátok na päť rokov, avšak Okresný úrad Košice-okolie trvá v zmysle príslušných zákonov na jednorazovej úhrade a to najneskôr do konca roku 2002. Uznesenie vlády je teda v rozpore so zákonom, ktorým sa musí riadiť okresný úrad. "Nemyslím si, že by išlo o zlomyseľnosť, ale asi niekto, kto postup pripravoval, nepoznal dostatočne problematiku," taký je názor starostu Kechneca.
Čo sa týka čistiarne odpadových vôd, na realizáciu ktorej je potrebných ďalších sedem miliónov, obec dostala za týmto účelom od Štátneho vodohospodárskeho fondu len 2,8 milióna korún. Uznesenie vlády ukladá obci zobrať si na zvyšnú čiastku dlhodobý 10-ročný úver. "Vláda nemôže určiť obci, aby si zobrala úver," vyhlásil J. Konkoly. "O vzatí či nevzatí si úveru môžu rozhodnúť len poslanci miestneho zastupiteľstva. Obec nevie splniť podmienky bánk, nech by bol úrok akokoľvek nízky. Nemáme ani dostatočný majetok ani tok financií neumožňuje vzatie úveru. To by obec skolabovalo. Žiadal som aspoň vládnu garanciu na úver, ktorý by sa prípadne mohol neskôr splácať z nejakých výrobných činností obce, avšak táto moja žiadosť ostala bez patričnej odozvy."
Keď si k týmto všetkým nevyhnutným nákladom pripočítame ďalších aspoň tridsať miliónov potrebných na vybudovanie komunikácií a osvetlenia, zistíme, že obec by výstavba Kechneca mala výjsť na 70 až 80 miliónov korún. "Ak by sme sa chceli baviť o návratnosti vynaložených prostriedkov prostredníctvom daní a poplatkov zo závislej činnosti od budúceho závodu, trvalo by minimálne dvadsať rokov, kým by sa nám investície vrátili," zdôraznil Jozef Konkoly. "Pritom štát, ktorý opakovane deklaruje svoju podporu príchodu zahraničných investorov, začne profitovať na jeho činnosti na rozdiel od obce prakticky okamžite. Napríklad odvodmi dane zo mzdy či prostredníctvom štátnych podnikov ako sú elektrárne, telekomunikácie alebo plynárne. Patrili sme v našej obci medzi priekopníkov, ktorým sa podarilo priviesť si zahraničných investorov. Teraz máme iba problémy a tak by sme boli radi, keby sa z tohto prípadu stalo aspoň ponaučenie do budúcnosti."
Na obavy J. Konkolyho reagoval aj premiér M. Dzurinda, ktorý zopakoval, že vláda splní svoje záväzky, ktoré dala v súvislosti s výstavbou Molexu. Problematiku by podľa jeho slov mal vyriešiť aj zákon o technologických parkoch. Podobných sľubov sa už však v Kechneci napočúvali dosť a tak sa niet čo čudovať ich skepse. Zvlášť, keď im na stole ležia neuhradené faktúry. Zatiaľ za sedem miliónov...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
