dobre vyzerá. Stretli sme sa pri príležitosti uvedenia jej v poradí druhej knihy z vydavateľstva Ikar. Prvá sa volala Byť ženou je úžasné a stala sa bestsellerom na našom knižnom trhu. Získala za ňu cenu Zlatá kniha roka, ktorá je obdobou grammy za hudbu. Voľné pokračovanie má v záhlaví názov Byť milovanou je úžasné. Tentoraz si zobrala na mušku triky a postrehy o vzaťhu mužov a žien. V útlej knihe nájdete napríklad kapitolu o tom, ako zapôsobiť na muža, či ako si dať pozor na kamarátky, alebo ako byť príťažlivejšia bez námahy. " Nejde o nijaký receptár typu tisíc dobrých rád pre domácnosť, alebo akúsi kuchársku knihu na lásku. Naopak táto kniha je priateľským rozhovorom," upozorňuje Ema Tekelyová.

* Prečítal si novinku manžel?

- Túto otázku mi väčšinou kladú ako prvú. Nie. Ani nemal záujem ju čítať. Dôveroval mi. Vedel, že bude dobrá a nebude musieť robiť žiadnu cenzúru. Táto kniha nie je chúlostivá a ani nezaváňa bulvárom. Dokonca som v závere uviedla, že ak sa nejaký príbeh na niekoho podobá, nešlo o zámer. Nechcela som nikoho opisovať.

* Aký bol potom zámer?

- Za roky na obrazovke som si získala sympatie. Ženy mi začali písať svoje životné príbehy. Zdôverovali sa mi s problémami, čakali radu. A potom prišla ponuka od vydavateľstva Ikar. Vtedy som si povedala, tu je ten správny priestor.

* Očakávali ste, že ako debutujúca autorka získate takú prestížnu cenu?

- Ani vo sne. Možno to ani vydavateľstvo netušilo. Spomenula som aj pri preberaní ocenenia Zlatá kniha, že na mojom mieste by mal stáť nejaký známy slovenský spisovateľ. Čitatelia však prekvapivo rozhodli takto. Z mojej strany nešlo ani o rozmar, ani o ambície. Úspech je čosi väčšie, ako to čo prežívam. Úspech bude vtedy, keď niekto nájde liek na rakovinu, alebo pilulku na večnú krásu.

* Na obale je napísané, mužom neprístupné. Zakázané ovocie chutí najlepšie. Išlo o reklamný trik?

- Určite nie. Rovnako ako moja prvá kniha, aj táto je intímnym rozhovorom so ženami.

Preto nie je určená mužom. Je tam totiž veľmi veľa vecí, medzi nami dievčatami. A muži majú radi tajomstvá a radi ich aj odhaľujú. Je dobré nechať si niečo pre seba.

Pobavilo ma, že sa ma dokonca kvôli tomu pýtali či som feministka.

* A ste?

- Moja kniha nie je nasmerovaná proti mužom. Naopak. Muži sú dnes zaneprázdení a stres znášajú oveľa ťažšie ako ženy. Sme oveľa prispôsobivejšie voči ťažkým podmienkam v ktorých žijeme. A pretože mužov zamestnáva zarábanie peňazí a boj s každodennými problémami, ktoré ich oberajú o čas, máme pocit, že nemajú čas na lásku. Táto kniha je vlastne výzvou aby sme chytili svoju šancu do rúk. Doteraz sme čakali, ktorý na nás pozrie a kto nás pozve do tanca, alebo na kávu. Teraz máme príležitosť urobiť prvý krok. Ale veľmi opatrne. Som presvedčená, že muži chcú stále byť dobyvateľmi. A netreba im to uľahčovať.

*Počula som aforizmus s feministickýcm nádychom: Absolútne zrovnopávnenie oboch pohlaví nastane vtedy, keď na vedúcich postoch budú sedieť neschopné ženy. Pocítili ste niekedy diskrimáciu na vlastnej koži?

- Nikdy. Pretože by som to nikomu nedovolila. Ale myslím si, že v profesii diskriminácia istým spôsobom jestvuje. Už pri prijímaní do zamestnania. Muž vždy dostane prednosť, keď sa rozhoduje kto má byť vo vedúcej pozícii. Hoci mnohé svetové výskumy hovoria, že sú ženy momentálne aj v popredných manažérskych funkciách úspešnejšie. Práve preto, že dokážu spájať cit a rozum. Dokonca podľa prognostikov toto bude prednosťou žien v treťom tisícročí. Vraj sa muži budú sťahovať z dominantných profesií. Dokonca aj z takých ako sú bankéri, finančníci a podobne. Tvrdím, že ženy dokážu robiť biznis s citom a dokážu pritom zvládať aj rodinné vzťahy.

* Páčilo sa mi ako presne, ale pritom s nadhľadom, ste definovali rozdielne myslenie mužov a žien. Kedy ste sa s týmto mužsko-ženským princípom zmierili?

- Som pozorovateľ života. A ako každá žena, alebo dievča, som dostala mnoho kopancov. Nebolo to vždy také, že toho ktorého som si vysnívala, som aj hneď získala. Ale prišla som na to, najmä pri písaní tejto knihy, že by nazaškodila nejaká náuka k patrnerstvu. Obom pohlaviam by to veľmi prospelo. Neviem či máte ten pocit, ale ja stále myslím, že nás od malička vychovávajú k istému nepriateľstvu voči mužom. Keď vás muž osloví na ulici, je neslušné si ho vôbec všímať. Akoby sme mali byť stále v obrannej pozícii. Vyčkávať. Buď sme obete, alebo sedíme a pasívne čakáme svojho princa na bielom koni. Ale je to v tom, že rozdielne myslíme, konáme a vnímane.

* Napíslali ste, že vidíme v mužoch v dobrom aj v zlom len hrdinov. To platí stále?

- Keď sa žena do nejakého muža zahľadí, negatívne stránky prestane vnímať. Nevšíma si racionálne veci, ktoré by mala postrehnúť pri výbere partnera. A pritom muži, ale to nehovorím pejoratívne, sú jednoduché stvorenia. Sú športovo založení, racionálni. Biele je biele a čierne je čierne. Myslia si, že keď veciam rozumejú, načo ich zbytočne komplikovať.

* V móde je Carnegie, o tom ako zbohatnúť píšu úspešní americkí podnikatelia. Od vašej knihy budú zrejme ženy očakávať "zázračnú pilulku na lásku", akýsi recept na šťastie.

- Čakáme príručky, recepty, tisíc rád. Kvôli urputnej snahe podobať sa na svoj idol, zabúdame vnímať sami seba. Potláčame svoju prirodzenosť. A netýka sa to len vizáže, ale čím žijeme vo vnútri. Občas sa treba započúvať do seba a cítiť, čo nám robí dobre. Všímať si, kedy nám niekto povie, to ti pristane.

* Jedinečnosť sa u nás jednoducho nenosí.

- Neviem či je to pozostatok minulej doby. Boli sme stádo. Aspoň takto nás vonku vnímali ako celok. Máme menej sebavedomia. Všimnite si výsledky modelingových súťaží, alebo miss. Naše ženy obdivuje celý západný svet. Vyhrávame totiž tým, že máme dušu. Viac sebavedomia by nám však nezaškodilo. Stále máme pocit, že úspech je vo farbičkách, alebo v oblečení. Keď som prišla po prvý raz do New Yorku, valili sa okolo mňa milióny turistov, ako na manifestácii. Stretávala som ženy, megatučné v nevkusných šortkách a v podprsenke s prekypujúcimi faldami. Prechádzali sa sebavedomo po najexkluzívnejšej ulici a vedľa nich štíhli chlapi vyzerajúci ako ich synovia. Vravela som si, preboha, prečo nemajú naše ženy takéto sebavedomie.

* Zrejme je chyba kdesi v nás, že sa k nám naši muži správajú, ako sa správajú.

- Hovorí sa: Koľko dovolíš, toľko dostaneš. Stačí si spomenúť na časy, keď sme zažívali prvé lásky. Keď som sa zoznámila s mojim mužom a chodili sme spolu, zamilovaná po uši, skoro som omdlievala. A mohla som si povedať: Rob si so mnou čo chceš. Radšej som ho trochu potrápila. A funguje to dones. Keď sa žena hneď oddá mužovi, nemyslím teraz na sex, ale na vzťah, navyše keď prestne byť osobnosťou, potom sa nemôže čudovať, že o desať rokov ju chlap zmláti. Pravidlá hry si treba vytvárať už na začiatku vzťahu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.