rozhodovať nestranne a v z mysle zákona tak nerobia, musím dať na vedomie, čo sa v tomto meste deje", oslovil nás Oto Drutarovský z Prešova a pokračoval: "Cez náš pozemok a rodinný dom, blízko centra Prešova, sa začala stavať nová štátna cesta, známa ako Nábrežná komunikácia. Nebránime sa tomu a uznávame, že ide o verejný záujem. Problém je však v tom, že investor (Slovenská správa ciest, Investorský útvar Košice) nechce za náš dom a pozemok poskytnúť primeranú náhradu. Ponúka len cenu podľa zastaralej vyhlášky na oceňovanie nehnuteľností, za ktorú si nekúpime byt, nieto dom. Voči tomuto prístupu sme namietali, ale odpoveď bola kategorická. Alebo podpíšeme podmienky, alebo nás dajú vyvlastniť."
Pripomíname, že všetci dotknutí, teda majitelia ďalších siedmich domov s väčšou či menšou ochotou na podmienky nakoniec pristúpili. V jednom prípade súhlasil majiteľ len s finančným vyrovnaním, v ostatných s náhradou bytu. Len pán Oto Drutarovský neprijal ani jeden z návrhov. Vychádzajúc z Ústavy SR žiadal od investora primeranú náhradu a tou bol náhradný rodinný dom, náhradný pozemok na náklady investora, alebo finančné vyrovnanie podľa súčasnej trhovej ceny.
Súdny znalec Jozef Sabol aj vypracoval posudok na hodnotu pozemku, rodinného domu a príslušenstva, pričom ako oceňovací predpis použil novelizovanú vyhlášku Ministerstva financií SR 465/1991 Zb. Ocenenie podľa nej je však nízke, na míle vzdialené od situácie na trhu s nehnuteľnosťami. Ako tvrdí pán Drutarovský, išlo o niekoľko stotisíc korún. Za túto sumu si dnes nikto nemôže kúpiť ani byt. Pre ilustráciu toľko, že kúpna cena bytu, ktorý manželom Drutarovským navrhol investor - SSC, investorský útvar Košice ako náhradu, bola niekoľkokrát vyššia, ako cena za asanáciu domu, podľa znaleckého posudku.
"Raz nám oznámili, že zaberajú našu nehnuteľnosť a odporučia nám nejaký byt, ktorý je práve na predaj. Potom, že sú ochotní odkúpiť náš dom a pozemok, ale iba za tú cenu, že podpíšeme zmluvu, že sa vzdávame nároku na náhradné bývanie a vysťahujeme sa do určitého termínu. Ak nie, dajú nás vyvlastniť," rozhovoril sa o problémoch O. Drutarovský.
Do jednaní vstúpilo aj mesto. V záujme pomôcť asanantom vytvorilo účelový fond z prostriedkov za predaj pozemkov pod štátnymi komunikáciami na uliciach Sabinovská a Levočská v Prešove. Štatút fondu schválilo aj mestské zastupiteľstvo. Mesto ponúklo manželom možnosť kúpiť si štvorizbový byt ako náhradu za rodinný dom s tým, že zaň vložia prostriedky za asanáciu od SSC a zvyšok zaplatí mesto súkromnej stavebnej spoločnosti vo forme pôžičky. Drutarovský toto odmietli. Žijú totiž so synom a ten chce mať tiež súkromie.
Mesto prišlo s novou ponukou a to dvoch dvojizbových bytov. V marci dostali Drutarovský od prednostu MsÚ Prešov Mariána Eliáša list, v ktorom stojí: "Nakoľko ste ponuku odmietli, pretože vašou podmienkou je výstavba rodinného domu... sa javí možnosť vyplatenia náhrady za riešenie bytovej otázky obdobným spôsobom ako u iných záujemcov s tým, že si sami zabezpečíte ubytovanie a nebudete požadovať náhradný byt. Podmienkou je však uvoľnenie doterajšieho domu bez bytovej náhrady do termínu zmluvne dohodnutého s investorom akcie."
Pri tomto je treba si všimnúť, že z primeranej náhrady za zabratú nehnuteľnosť sa stala bytová otázka a z občanov postihnutých výstavbou - záujemcovia. Vo svojom stanovisku už zástupca prednostu myslí aj na ich syna, keď im ponúka dva dvojizbové byty s plochou dvakrát 59 metrov štvorcových." S prihliadnutím na vyššie uvedenú ponuku navrhujeme príspevok na zabezpečenie náhradného ubytovania vo vašom prípade cca 1 440 000 Sk. Presná výška bude spresnená pri podpise zmluvy," oznamuje manželom Drutarovským Marián Eliáš.
Navonok všetko vyzeralo dobre. V hre však bolo aj ultimátum. Ponuka platí len v prípade, že uvoľnia svoj dom do termínu určeného investorom. Teda do tridsiatich dní od výzvy. Niekoľkomesačné handrkovanie napokon vyústilo do toho, že mesto na jednej strane zvýšilo ponuku vyrovnania o niekoľko percent, na druhej strane ju časovo obmedzilo na niekoľko dní. " Nakoniec sme na zmluvu o budúcej zmluve pristúpili a s manželkou sme ju ako výluční vlastníci podpísali. Za mesto ju parafoval primátor Juraj Kopčák. Keď sa mali začať napĺňať povinnosti mesta, to prehlásilo zmluvu za neplatnú z dôvodu, že syn nepodpísal podmienku, podľa ktorej sa vzdáva akýchkoľvek nárokov na bytovú náhradu," vysvetľuje ďalej O. Drutarovský.
" I napriek nadštandardnej ponuke, mesto pri riešení náhradného bývania pre rodinu Drutarovských a po vzájomnej dohode s vlastníkmi domu nedosiahlo uzatvorenie zmluvy o budúcej dohode o finančnom vyrovnaní, lebo ich syn ju odmietol podpísať, čím zmluva nenadobudla právoplatnosť. Mesto Prešov preto nemalo od zmluvy ani odstupovať, ani čo riešiť. Naša ponuka stále platí a jej podmienky sú rovnaké, ako u ostatných asanantov. Napokon, rodina doteraz nepodpísala predloženú kúpnu zmluvu ani s investorom," konštatoval v tejto súvislosti primátor Juraj Kopčák.
Hrozby o vyvlastnení vo verejnom záujme neostali len v rovine teoretickej. Naplnili sa. Začiatkom októbra začal OÚ na základe požiadavky SSC vyvlastňovacie konanie na rodinný dom Drutarovských. V utorok toto vyvrcholilo ústnym konaním.
"Neurobili sme doteraz žiadny záver. Zoznámime sa s celou dokumentáciou, návrhmi a rozhodnutie vydáme do konca októbra. Keď bude vyvlastňovacie rozhodnutie sformulované, vo výrokovej časti budeme definovať, že finančná náhrada za nehnuteľnosť, ktorá bola investorom ocenená podľa platnej vyhlášky, bude poukázaná na súd, lebo majiteľ s ňou nesúhlasí. Príslušný súd rozhodne či stanovená cena bola v súlade so zákonom, alebo nie a či bol akt vyvlastnenia oprávnený," povedal nám vedúci odboru životného prostredia na OÚ Marián Harčarík. Faktom je, že podľa SSC IÚ Košice finančné vyrovnanie za vyvlastnenie nehnuteľnosti predstavuje sumu 900-tisíc korún. SSC sa odvoláva na platnú vyhlášku, pričom zdôrazňuje, že prostriedky bude čerpať zo štátneho rozpočtu. Mesto ako náhradu za bývanie vyplatí z účelového fondu 1 milión 903-tisíc korún, teda celková náhrada by mala dosiahnuť 2,8 milióna korún. Posledná požiadavka, ktorú predložil pán Drutarovský na vyvlastňovacom konaní bola požiadavka v hodnote 6 miliónov 804-tisíc korún.
Keďže Drutarovský tvrdí, že štátne inštitúcie ho pripravujú o majetok a strechu nad hlavou a hovoria tomu verejný záujem, zaujímalo nás, čo bude preňho znamenať právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie. "Právo na nehnuteľnosť síce prejde na štát, ale to neznamená, že majiteľ bude na ulici a dom mu zbúrajú. V rozhodnutí bude podmienka v súlade s vlastníckymi právami, že nový vlastník v tomto prípade SSC, bude musieť zabezpečiť náhradné bývanie. Až potom nás môže požiadať o odstránenie stavby podľa paragrafu 113 odst.3 stavebného zákona," vysvetlil M. Harčarík.
Pripomíname, že šesť vlastníkov súhlasilo s ponúkaným náhradným bývaním za podmienok, aké ponúklo mesto. Podľa doplneného uznesenia mestského zastupiteľstva z júla tohto roku mesto odkúpilo byty pre nich od firmy HREC z vytvoreného fondu a pravdepodobne tým stavebnej spoločnosti pomohlo k ich dokončeniu. Zaplatilo za ne jednotnú cenu 17 500 korún za meter štvorcový a náklady na vybavenie podlahovými krytinami, kuchynskou linkou a sporákom. Asananti však budú v náhradných bytoch len nájomníkmi. Až keď ich od mesta odkúpia za cenu 25 percent z nadobúdacích nákladov mesta, stanú sa majiteľmi.
A rezumé? Napriek šumu a obviňovaniu samosprávnych a štátnych inštitúcií z nekorektného prístupu voči majiteľom nehnuteľností, ktorí sa musia vzdať svojich domovov v prospech Nábrežnej komunikácie je čierny Peter kdesi inde. Finančné vyrovnanie, aké umožňuje vyhláška z roku 1991 je pri súčasných trhových cenách pozemkov a bytov skutočne neadekvátna, lenže tento problém by mali riešiť ústredné orgány.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
