uplynulo od jej založenia. V tomto roku ju navštívil aj minister kultúry SR Milan Kňažko so svojou odbornou pracovníčkou riaditeľkou odboru múzeí, galérií a knižníc Andreou Doktorovou. Začiatkom týždňa knihovníkov prijal primátor Prešova Juraj Kopčák. O problémoch i prioritách knižnice , ale aj o intímnom vzťahu ku knihám sme sa porozprávali s jej riaditeľkou Ivetou Hurnou.

Ako sa vám darí vychádzať z finančných prostriedkov?

Znížený rozpočet nám stačí pokryť náklady na mzdy a zaplatiť polovicu energií. Zvyšok si musíme privyrobiť. Keď sme v lete chystali pilotný program Prázdniny v knižnici, mysleli sme na pracujúcich rodičov, ktorí nemajú kde nechať deti. Zabezpečili sme im stravu, odbornú výchovu, zaujímavý program. Preto sme to nemohli robiť zadarmo. Na druhej strane sme vedeli, že deti, ktoré sa naučia chodiť do knižnice, stanú sa našimi klientmi. Prázdniny v knižnici sme robili v Slniečku v týždenných turnusoch. Bola to akcia, na ktorej sa dalo aj zarobiť ale súčasne aj pomôcť.

Tradičnou akciou je burza kníh. Ako sa vám vydarila tohto roku?

Zarobili sme na nej 30-tisíc korún, čo je pre knižnicu dosť. Peniaze sme sčasti použili na obnovu knižného fondu. Ale potrebovali sme aj novú kopírku do centrálnej budovy, kde si čitatelia často robia kópie z kníh. Našli sa aj darcovia, napríklad pani Bachová, nám venovala okolo 500 kníh.

V akom stave je centrálna budova knižnice?

Zatiaľ sme ju neopravovali, lebo sme nemali majetkové vysporiadanie. Len pred mesiacom sme dostali vyjadrenie Najvyššieho súdu, že sme boli v spore s katolíckou cirkvou úspešní a budova je naša. Vyše desať rokov nebola vymaľovaná, tak sme konečne urobili aspoň hygienickú maľbu.

Plánujete rozšíriť ponúkané služby?

Od decembra chceme spustiť internet so stálou linkou a viacerými počítačmi. Nechceme internetovú kaviareň, chceme poskytovať čosi viac. Aby sa deti naučili využívať internet nielen na sťahovanie stránok, ale aby sa ho naučili využívať na vlastné štúdium. V novembri ideme do Karvinej na podpis medzinárodného projektu. Chceme sa stať informačným centrom tohto regiónu a zabezpečovať informačné služby so všetkým, čo k tomu patrí. Musíme však napísať ešte zopár projektov, aby sme získali finančné zdroje.

Hovorí sa, že deti obuvníka chodia bosé. Kupujete svojim blízkym ako dar knihu?

Ja som zaťažená na knihy, keď prechádzam okolo kníhkupectva, musím sa zastaviť a zistiť, čo majú nové. Vždy kupujem blízkym knihy a som rada, že aj moje deti si našli cestu ku knihám. Každý ju musí objaviť sám.

Vraj žiadny puberťák nemôže prejsť týmto obdobím bez toho, aby nenapísal aspoň básničku. Postihlo to aj vás?

Samozrejme. Dokonca som písala po vysokú školu. Potom sme sa stretávali ako študenti s docentom Stanom Rakúsom a rozprávali sme sa o poézii. Aj vďaka nemu som spoznala mnoho dobrých autorov. Preto som to aj nechala.

Schovávali ste si pred rodičmi zakázanú literatúru?

Niektoré knižky som čítala skoro. Ale rodičia to nechávali na mňa. Keď som sa k nim vrátila po rokoch, objavila som v nich celkom iné obzory. Myslím si, že niektoré knižky by sa mali čítať až v určitom veku. Nemalo by sa to preskakovať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.