Tondru, v ktorom spochybňuje tvrdenie izraelských historikov o protižidovských aktivitách biskupa Jána Vojtaššáka. Tondra povedal, že Štátna rada, v ktorej pôsobil Vojtaššák, údajne až 3. februára 1943 mala schváliť deportáciu slovenských židov. Teda dávno po tom, ako sa v marci 1942 deportácie začali.
ÚZŽNO uvádza, že má k dispozícii výpis zo zápisnice Štátnej rady zo dňa 6. marca 1942. Na tomto zasadaní, kde bol prítomný aj podpredseda Štátnej rady Vojtaššák, predseda vlády Vojtech Tuka k otázke židov uviedol, že má byť vyriešená postupne vysťahovaním, a to do oblasti Ukrajiny. "Už nám oznámili, kde majú byť umiestnení. Židia tým, že opustia územie nášho štátu, prestanú byť občanmi SR. So sebou môžu vziať na 14 dní jedenia. SR je povinná s každým židom odovzdať 500 ríšskych mariek. Vysťahovacia akcia začne mesiacom marcom a končí asi v auguste 1942. Bola z našej strany vyhradená podmienka, aby židia, ktorí sú pokrstení, boli v novom domove umiestnení vo zvláštnych osadách od ostatných židov separovaní, kde budú mať svojich duchovných a svoje kostoly", cituje zväz zo spomínanej zápisnice.
Izraelskí historici v otvorenom liste Tondrovi pripomenuli, že Vojtaššák sa osobne postaral o deportáciu jedného zo židovských občanov svojej diecézy v Spišskom Podhradí. Podľa signatárov listu "beatifikovanie človeka s takouto vinou by znevážilo zásady ľudskej morálky, ako aj snahy Svätej stolice zblížiť Židov a katolícku cirkev". Tondra na tieto informácie reagoval tak, že signatári listu sa opierajú o údaje z komunistickej brožúrky o procese so slovenskými vlastizradnými biskupmi, ktorá nie je pre súčasných slovenských biskupov hodnoverná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
