ako kolo prvé. V odvolacom konaní pred Najvyšším súdom začali totiž v kauze Černák a spol. obštruovať advokáti. Nakoľko je vysoko nepravdepodobné, aby na povel kompletne ochoreli resp. iba "náhodou" sa svojich poverení povzdávali, zostáva iba priehľadný a evidentný zámer: Vydržať v komplote do 19. decembra tak, aby hlavný klient obžaloby, na pätnásť rokov prvostupňovým senátom odsúdený Mikuláš Černák, mohol ísť na čerstvý vzduch, keďže dlhšiu väzbu existujúci právny stav neumožňuje.
Toto všetko je známe a minimálne stavia otáznik nad profesnú etiku obhajcov, ktorými by sa mohla zaoberať príslušná komora. Tí majú síce povinnosť svojim klientom všemožne pomáhať pred tvárou spravodlivosti, nie však podporovať ich v snahe spravodlivosť obchádzať. To je dosť podstatný "detail".
Otáznikov ale poletuje nad kauzou omnoho viac a závažnejších. Boj s organizovaným zločinom si vyžaduje neskonale efektívnejšie inštitucionálne zázemie, ktoré aspoň najťažšie trestnoprávne prípady postaví mimo kolotoča neznesiteľných súdnych prieťahov. Napríklad tým, že oblasť najzávažnejšej trestnej činnosti by dostal do "opatery" jeden špecializovaný senát, ktorý by všetko, kde sa navrhujú výnimočné či aj dvojciferné "pálky", vybavoval prednostne. Potom by "nemusel" už Dzurinda mesiace predom vykrikovať, že "Černák z basy aj tak nevyjde".
Je totiž v princípe nenormálne, aby exekutíva resp. legislatíva "pomáhali súdnej moci" (Daniel Lipšic) zo šlamastiky. Premiérovu ideu tvorivo rozvili Čarnogurský a práve vedúci jeho úradu: "Ministerstvo spravodlivosti už pripravuje novelu trestného poriadku, ktorá znemožní, aby sa Černák dostal z väzby von". Takýto právny populizmus rozrieďuje princíp právnej istoty takmer rovnako, ako babranie sa v amnestiách. Nech už je ten bystrický Capone akýkoľvek zlosyn, zákony sa nedajú ťapkať od kauzy ku kauze. Svoje práva a životy - nech to vyznie aj kacírsky - majú totiž možno aj iní obvinení, ktorí čakajú na vypršanie krajnej lehoty väzby po troch rokoch.
Po inej línii, o nič sympatickejšej, sleduje premiérovu niť minister Pittner. Akoby súťažil s exkolegami z KDH - on ani novelu zákona nepotrebuje, jednoducho dá zavrieť Černáka v momente, keď vytiahne z "basy" pätu. Je totiž údajne dôvodne podozrivý aj z inej trestnej činnosti, v ktorej sa zatiaľ nekoná. Nuž, to je veľmi povzbudzujúce - akurát nie je jasné, prečo ho potom vyšetrovateľ neobviní hneď.
Už prvé pojednávanie s Černákom et comp. v B.Bystrici pred rokom presvedčilo, že v celom komplexe vyšetrovatelia-prokuratúra-súdy nie sme na zápas s organizovanými formami kriminality náležite pripravení. Prežívajúci systém prípravného a procesného konania je ťarbavý, neefektívny a hrozí stále malérom (kauza vraždy advokáta-homosexuála Matulu). Ide o súbor jednak administratívno-byrokratických bŕzd, jednak miestami archaickú technickú vybavenosť represívnych zložiek (nedovybavenosť súdov základnou výpočtovou technikou, známy bonmot o stíhaní mercedesu favoritom, či používanie vlastných, súkromných mobilov vyšetrovateľmi na úseku boja s organizovanou kriminalitou), až po mizerné analytické zázemie všetkých účastných orgánov. Tu všade je nedozierny priestor pre iniciatívy ako zákonodarcov, tak aj rezortnej exekutívy. Je načase porozmýšľať o špeciálnych útvaroch, ktorých pracovnou náplňou by neboli iné úlohy, iba pohon na vyššie a sofistikované formy organizovaného zločinu.
Cesta ale nevedie cez ad hoc štopkanie legislatívy, ani cez hranie sa na spravodlivých šerifov, ktorým miesto zákona stačí aj hviezda na hrudi a kolt nízko u pásu (Pittner). Po slobode totiž ešte pobehujú stáda "Černákov", ktorí budú tráviť Vianoce pri domácej kapustnici. Pravda, ak sa dovtedy úspešne ďalej nevystrieľajú...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
