hydrometeorologický ústav. Výpočtovú techniku a modelové prognózy tromfla tentoraz sama príroda. Milovníci a znalci prírody si určite povšimli, že už začiatkom septembra sa objavilo na lúkách množstvo pavučín. A pavúky sa nezvyknú mýliť. Peknú jeseň avizovali aj ľudové pranostiky, ktoré predstavujú generáciami overenú skúsenosť: Pekné počasie na Panny Márie narodenie, jasný a krásny sv. Václav a Michal.
Charakteristické znaky babieho leta značná ustálenosť počasia, veľká slnečnosť a narastajúce teplotné rozdiely medzi dňom a nocou síce priaznivo ovplyvnili priebeh tohtoročných zberových prác na našich poliach, avšak súčasne zvýraznili dlhotrvajúce sucho, čo sťažilo prípravu pôdy a sejbu ozimín. Veď od polovice septembra sme nezaznamenali výraznejšie zrážky a tým aj prietoky na vodných tokoch, hladina spodných vôd i výdatnosť prameňov sa blížia k svojim minimám. V rámci východného Slovenska sa jesenné sucho prejavilo najvýraznejšie v Rožňavskej kotline a na Moldavskej nížine, kde napršalo od začiatku septembra len okolo 30 mm, kým napríklad vo východnej časti inokedy suchej Východoslovenskej nížiny zásluhou búrkových lejakov v dňoch 16. a 17. septembra od 100 do 200 mm. Je zaujímavé, že západnú Európu sužovali naopak každodenné dažde, vyúsťujúce miestami v povodne, aké sme zažili spred dvoch rokov aj u nás. Tým sa iba potvrdzuje predpoklad o narastajúcej extremite počasia v dôsledku globálneho otepľovania.
Nepriaznivému trendu sa museli prispôsobiť aj hubári. Ak chceli mať aké-také úlovky, bolo treba snoriť v oblastiach, kde pršalo relatívne najviac v Slanských vrchoch, na Vihorlate a v Hnileckej časti Slovenského rudohoria. Teraz tam majú dobrého spojenca ranné hmly.
Výborné podmienky vytvorilo tohtoročné babie leto pre horskú turistiku, čo ocenili najmä návštevníci Vysokých Tatier a rekreanti na chalupách. K pohode prispievajú zlato-červeno-hnedé farby listnatých lesov. Mnohí považujú preto babie leto oprávnene za najkrajšie ročné obdobie.
Babie leto je podobne ako medardovské počasie na začiatku leta našou najvýraznejšou klimatickou singularitou. Nie je znakom iba nášho podnebia, prejavuje sa aj v iných krajinách. V Česku sa niekedy nazýva letom sv. Václava, vo Francúzsku letom sv. Denisa, či Mórica, vo Švédsku sv. Brigity, v Grécku sv. Demetera a pod. Ak zoradíme mená všetkých týchto svätých podľa kalendára, vymedzujú obdobie od konca septembra až do začiatku novembra. Jeho najneskorší výskyt sa viaže na krajiny Severnej Ameriky, kde sa mu hovorí indiánske leto.
Vplyvom značnej premenlivosti stredoeurópskeho klimatu však babie leto nie je u nás pravidelným javom. Jeho podoby bývajú rôzne. Tohtoročné, spojené s intenzívnym prílevom tropického vzduchu od juhu prinieslo v druhej októbrovej dekáde na niektorých miestach Slovenska dokonca teplotné rekordy na túto ročnú dobu. To sú už anomálie. V niektorých rokoch sa babie leto neprejavilo vôbec. Rekordne dlhé bolo v roku 1907, kedy trvalo nepretržite sedem týždňov. V roku 1978 sme zasa zažili tzv. horské babie leto. Celá Košická kotlina bola v novembri zahalená do súvislej hmly s teplotami okolo bodu mrazu, čo ešte zvýrazňovalo nepríjemný pocit sychravosti. Ale nad hladinou inverzie zhruba nad 800 metrov bolo cez deň slnečno, bezvetrie a pri teplotách od 7 do 11 stupňov veľmi príjemne. Vtedy sa ľudia chodili cez víkendy slniť na Kojšovskú hoľu, vyzerajúcu ako ostrov vyčnievajúci v mori hmiel. Žeby sa táto situácia zopakovala? Zo štatistiky zisťujeme, že najčastejšie končí babie leto medzi 20. a 28. októbrom, to je v čase, keď sa hovorí "Divé husi na odletu - koniec i babiemu letu". Neskôr sa už totiž začínajú prejavovať typické znaky zimných anticyklón-hmly a oblačnosť z hmiel. Na záver nechajme prehovoriť múdrosti dedov, ktoré nám prezradia, aká by mohla byť nasledujúca zima: "Ak je október zelený, bude január studený. Keď v októbri prídu tuhé mrazy, v januári zima málo nás omrazí. Hojnosť bukvíc a žaluďov tuhá zima bohatá na sneh. Ak lístie dlho nepadá, dlhá zima sa prikráda. Ak kvitnú stromy a kry po druhýkrát, potrvá zima až do mája."
Keďže október je až dosiaľ veľmi teplý, lístie ešte neopadlo, miestami zakvitli opäť nielen púpavy, ale i orgovány a ruže a lesná pôda je tohto roku žaluďmi priam posiata, podľa všetkého by nás mala čakať tuhá zima.
Autor: čer
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
