Jaroslav VRÁBEĽ

Košice - Pred odchodom košických i bardejovských basketbalistiek na turné do USA sme oslovili oboch trénerov: Igora Vasiľa (Delta Management Lokomotíva) i Vladimíra Karnaya (CBK Cassovia). Položili sme im rovnaké, priam anketové "otázky".

1. Keď sa človek ponáhľa, musí vybavovať veľa vecí a nič nestíha, povie, že nevie, kde mu hlava stojí. Vy viete, kde vám hlava stojí?

Vasiľ: "(Úsmev) Nie, neviem. Veľakrát sa mi teraz stáva, že hľadám telefón, ktorý držím v ruke. Mám toho veľa, nestíham. Popritom ešte trénujem aj v Abovii, niečím sa ešte musím aj živiť, je toho strašne veľa."

Karnay: "(Úsmev) Jasné, že viem. Však tu ju mám pri sebe - na krku."

2. Preložte do angličtiny:

Vasiľ: "Tak to nebudem vedieť nič, ale nevadí."

Karnay: "Och áá, tak to už bude horšie!"

a. Jak to pískaš, ty hov...?!

Vasiľ: "(Úsmev) Neviem. Po prvé - myslím, že ozývať sa na rozhodcu až tak veľmi nepomáha. Po druhé - budem tam mať pani Buzinkayovú, ktorá, ak by som mal k rozhodcovi nejaké výhrady, mi to preloží. Po tretie - aj mimika a moje správanie dajú rozhodcovi jasne najavo, či súhlasím alebo nesúhlasím s jeho verdiktom."

Karnay: "Ako to pískaš, ty ...? (V pozadí počujeme ženský hlas, ktorý Karnayovi radí, ale ihneď ho zahriakneme, že 'pomáhačky' nehrajú.) Nemôžem si nechať pomáhať, hej? No dobre. V Amerike si rozhodcov nevšímam! Po skúsenostiach z minulých rokov viem, že to nemá nijaký význam - obrátia celý zápas proti vám. Budem úplne krotký a slušný, nebudem ich zosmiešňovať, čo sa mi podarilo v Kansase v '92-om, keď som jednej rozhodkyni vynadal do čiernych tri bodky. Proste si pískajú svoje. Túto vetu nebudem musieť použiť."

b. Gratulujem vášmu družstvu k víťazstvu, boli ste lepší.

Vasiľ: "(Úsmev) Dúfam, že to nebudem musieť hovoriť trénerovi súpera po každom zápase. Neviem, aká bude sila tých družstiev. Ideme tam hlavne kvôli tomu, aby sme sa zohrali a spoznali. Ale poďakovať sa viem. Stačí sa po zápase len poďakovať, však?"

Karnay: "Ja stále prídem za trénerom súpera a poviem mu, že - very very very good (úsmev). Ideme do najsilnejšej oblasti. V takej silnej sme už raz boli - v'92-om v Kansase, vtedy sme štyri zápasy vyhrali a šesť prehrali, ale vtedy sme mali silnejšie družstvo ako teraz."

c. Ešte jednu whisky, prosím!

Vasiľ: "(Úsmev) Please drink one whisky (smiech)! Ale veď sa to dá ukázať aj prstom, nie?"

Karnay: "(Úsmev) One whisky please! Ináč, vo voľnom čase by sme sa chceli ísť pozrieť do Grand Canyonu, Hollywoodu, Las Vegas - tam by sme hodili aj nejaký ten dolárik do banku. Keby bola sranda, prečo nie? Obetovali by sme nejaký ten dolárik. Čo? Že dolárik je málo? Tak nejaký ten stodolárik (úsmev). Chceli by sme ísť i na zápas NBA a NHL. V LA hrá Pálffy, môžeme tam ísť na Lakers alebo vo Phoenixe na Suns. V Hollywoode by som rád stretol Bruca Willisa a Sharon Stone. Že čo by som povedal Brucovi Willisovi, keby som ho stretol? Bye bye boy (smiech)!"

d. Stratili sme sa, toto je čo za mesto, ha?

Vasiľ (bude po Amerike šoférovať 15-miestnu dodávku, vodičom tej druhej bude miestny sprievodca): "(Úsmev) Ja som šofér, nie zisťovateľ. Aj vo vojenskom aute je takzvaný veliteľ vozu, ktorý sa stará o tieto veci, ja som len šofér."

Karnay (tiež bude šoférovať 15-miestny minibus, vodičom toho druhého bude Farkašovský): "(Úsmev) Toto absolútne neviem preložiť. Mne sa nemôže stať, že by som sa stratil. Minulý rok som sa síce v Atlante stratil, práve, keď sme išli odovzdávať minibusy do požičovne, ale vynašiel som sa. Inak, odjazdil som už nejedno turné v Amerike, ale ešte som s tamojšími vodičmi nemal problém. Je tam oveľa viac áut, štvoprúdové cesty, ale vodiči nie sú takí agresívni a nejazdia tak divoko, ako u nás."

e. Slečna, ste nádherná, milujem vás.

Vasiľ: "(Úsmev) Óóó. Ja som ženatý... Ale keby som sa veľmi zamyslel, tak by som povedal - Miss, you are very nice... To stačí, nie? 'I love you' už nebudem hovoriť, však mi manželka za to rozbije hlavu (smiech)."

Karnay: "Ha ha ha... Tak toto do novín nemôžem, pretože som ženatý. Čo? Že aj Vasiľ je ženatý a povedal to? Ejháá! V Amerike je veľmi málo Američaniek nádherných, takže túto vetu len veľmi ťažko môžeme použiť. Slovenky sú oveľa krajšie. Tam skôr stretnete gorilu, alebo godzilu (úsmev), ako peknú ženu. Podľa mňa do toho seriálu Baywatch asi vybrali úplne všetky pekné ženy z Ameriky, možno viac pekných tam už ani nie je. Ale keď už inak nedáte, tak potom - keby som takú nádhernú stretol, asi by som jej lásku vyznal iba očami (úsmev)."

3. S akou bilanciou víťazstvá - prehry, aspoň približne, by ste sa radi vracali? (Obaja hrajú po 9 zápasov.)

Vasiľ (odkedy prišiel Vasiľ k družstvu, ani v prípravných stretnutiach, ani v pohári ešte Košičanky ani raz nevyhrali): "Nad myšlienkou, že sa vrátime s bilanciou 0 - 9, neuvažujeme. Keď sme ešte nevyhrali, raz už to musí prísť. Nehovorím, že 1 - 8, 2 - 7, také veci by sa nemali tipovať, lebo do každého zápasu ideme vyhrať. Ale treba byť reálny - sme amatéri, naše zabezpečenie, ich zabezpečenie, naša fáza prípravy, ich fáza prípravy. Mojím cieľom je pripraviť družstvo tak, aby bolo nadupané na 100 percent toho 2. decembra, keď začína liga."

Karnay: "Bilancia je nepodstatná. Našim cieľom je dostať sa do hernej pohody. Výsledky sú iná vec, tie zoberiem také, aké budú, ale hra musí byť taká, akú ja chcem."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.