Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK

O tom, že súťaž ČITATEĽ V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 47. kole, svedčia Vaše početné listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám zaslali. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Šumelo mi v ušiach, vedel som, že je zle" sme priniesli príbeh vodiča, dvojnásobného otca, ktorý v opitosti zrazil maloletého chlapčeka. Bezduché telíčko našiel istý muž, ktorý staval garáž... Súdnoznalecká pitva ukázala, že chlapca zrazilo "motorové vozidlo so širokými pneumatikami" a potom ho ktosi zasypal kopou štrku. Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa polícii podarilo nesvedomitého vodiča vypátrať. Bol ním 27-ročný Anton.

Jeho známy si staval chatu a Antona poprosil, či by mu ako vodič tatrovky nepomohol.Súhlasil a v ten večer otočil trikrát. Medzitým ho známy počastoval, jedlom i borovičkou. Počas štvrtej fúry v zákrute na okraji sídliska, zbadal šesťročného chlapca...

"Šumelo mi v ušiach, hučalo v hlave. Vedel som, že je zle. Zľakol som sa, chcel som ujsť, bál som sa, že ma chytia... Videl som, že chlapec sa nehýbe, že je mŕtvy... Nevedel som, čo robiť. A tak som tatrovkou cúvol, otočil som sa a na jeho telo som vysypal štrk, ktorý som mal na korbe... Neviem, prečo som to urobil… Ľutujem to, viem, že život mu už nevrátim, ale... Mal som vypité, chcel som čím skôr mať tie čierne fúry za sebou. Videl som chlapca stáť popri ceste, nemyslel som, že to v zákrute nezvládnem a že ho zrazím..." vypovedal 27-ročný Anton. Dodal aj to, že to, čo urobil, ho prenasleduje ako nočná mora.

A tu sa náš príbeh skončil a vám, milí čitatelia sme dali za úlohu napísať, z akých trestných činov uznal súd obžalovaného vinným. Stačilo, ak ste uhádli jeden, ten najpodstatnejší...

Do redakcie sme dostali 114 odpovedí, z ktorých sme 91 považovali za správne. Išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že protagonista príbehu spáchal viac trestných činov, pričom ten najzávažnejší z nich bol trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti.

V skutočnosti prípad skončil tak, že súd mu uložil dva a pol ročný úhrnný trest odňatia slobody. Pri ukladaní trestu ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadol na dovtedajšiu bezúhonnosť obžalovaného, na druhej strane "priťažilo mu to, že spáchal viac trestných činov. A čo je hlavné, keď videl, čo sa stalo, zbabelo na telo mŕtveho chlapca nasypal štrk a ušiel," zdôraznil predseda senátu.

ÚPRIMNÁ ĽÚTOSŤ PRIŠLA NESKORO

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Jozef NOVÁK zo Žiliny: "V podstate brutálny príbeh. Jeho hlavný hrdina je hyena akoby vystrihnutá z románu. Zaslúži si tvrdú basu!" Aurélia JANOTOVÁ z Košíc: "Jednoznačne tu dominuje trestný čin ublíženia na zdraví, ktorým spôsobil smrť. Ale má toho na rováši viac. Aj keď na pojednávaní ronil slzy veľké ako hrach, myslím si, že mu to veľmi nepomohlo. To, že chlapcovo telíčko zasypal štrkom, hovorí samo za seba."

Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku:"Anton sa podľa mňa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti z nedbanlivosti. A naviac, z miesta činu ušiel, keď sa predtým snažil obeť ukryť. Napriek tomu sa u obžalovaného ozýva svedomie, svoj čin ľutuje možno pri spomienke na svojich dvoch synov." Vladimír LOJKO z Rimavskej Soboty: "Pán Anton bol vinný z viacerých trestných činov, tým najzávažnejším bolo zrazenie dieťaťa so smrteľným následkom. Súd ho určite odsúdil na nepodmienečný trest. Najmenej 10 rokov."

Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Ja si myslím, že išlo o veľmi nesvedomitého, vodiča. Namiesto aby chlapcovi pomohol, tak ho zasypal. Anton sa nemal dať nahovoriť na čierne jazdy, kradnúť štrk a piť alkohol. Na plač je už neskoro. Magdaléna IHRENNGANGOVÁ z Prešova: "Povedzte mi, ako môže človek(?) zraziť dieťa a bez toho, aby sa presvedčil, či ešte žije alebo nie, zasypať jeho telíčko kopou štrku?! Strašné!" Pavol BOŽÍK ml. z TRSTENEJ: "Na vašu otázku odpovedám takto: neúmyselné zabitie, vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, neoprávnené vedenie služobného motorového vozidla, atď. Je to dosť na to, aby Anton za takýto skutok nikdy viac nevyliezol z cely."

Miroslav MAGER z Bardejova: "Anton bol obžalovaný a uznaný vinným z jazdy pod vplyvom alkoholu so smrteľným následkom a spolu s garážmajstrom aj z čiernej jazdy. Úprimná ľútosť prišla neskoro."

Anna SEMANOVÁ z Prešova: "Nazdávam sa, že hlavným trestným činom je ublíženie na zdraví s následkom smrti. Protagonista príbehu navyše neposkytol zrazenému chlapcovi pomoc, ušiel z miesta nehody, ďalej sú tu čierne jazdy a požitie alkoholu." Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Dopustil sa viacerých trestných činov. Jeho oneskorená ľútosť nemohla porotu obmäkčiť. Zaslúžil si prísny trest." Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "K prípadu len toľko, že u zbabelca, ktorý má tiež dvoch synov, je to opovrhnutiahodná záležitosť." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Protagonistu uvedeného príbehu možno smelo nazvať ľudskou hyenou, ktorej miesto je za mrežami. Do svojej smrti bude za to čo urobil, pykať. Podľa môjho názoru sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví, ako aj neposkytnutia pomoci. O poľahčujúcu okolnosť by mohlo ísť len v tom prípade, keby dieťa hneď po nehode naložil do auta, odniesol do najbližšej nemocnice a sám sa prihlásil na polícii. Ale on? Myslel pritom na svoje deti?!"

Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Podľa môjho názoru bol Anton obvinený z ublíženia na zdraví pod vplyvom alkoholu s následkom smrti a z neposkytnutia pomoci." Monika ROZEKOVÁ z Košíc: "Povedala by som, že súd uznal obžalovaného vinným z jazdy pod vplyvom alkoholu, zo zabitia, z neposkytnutia prvej pomoci a z krádeže." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Aj pre 27-ročného Antona platí, že dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým... Pre jeho ďalší život to budú veľmi drahé fúry štrku. Bude na nich spomínať až do svojej smrti.

Mária REPASKÁ z Košíc: "Súd uznal obžalovaného vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. Keď ho ešte aj po čine prenasleduje nočná mora, nech si položí otázku, kde bolo jeho svedomie, keď pod vplyvom alkoholu opakovane sadol za volant, robil tzv. čierne jazdy a rozkrádal cudzí majetok! Vrcholom jeho cynizmu bolo, že nevládne telo dieťaťa zahádzal štrkom, aby zahladil svoj čin. A že sa pred súdom rozvzlykal? Nuž, neskoro je plakať nad rozliatym mliekom. K dosť rozšírenej fáme, že vypitie kávy potláča účinky alkoholu, by mali zaujať stanovisko odborníci." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Je to veľmi smutný príbeh a to, čo sa stalo, Antona právom po nociach budí a trápi ako nočná mora. Čo to má za dušu? Takýto človek si nezaslúži byť vodičom do konca svojho života."

Ján KOVÁČ z Košíc: "Ja osobne si myslím, že takéto príbehy treba zverejňovať, aby sa ľudia poučili. A to tak poškodení, ako aj páchatelia… V danom prípade by vyšetrovateľ mal vzniesť obvinenie aj tomu, kto Antonovi alkohol podával, a kto toleroval jeho čierne jazdy. V príbehu to nie je uvedené, ale som presvedčený, že takto to aj bolo." Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Súdy by viac mali trestať vodičov, ktorí za volantom požijú alkoholické nápoje. Vodič, ktorý v takomto stave usmrtí, by už viac nemal dostať späť vodičský preukaz."

Ján BOČKAY z Košíc: "Najpodstatnejším trestným činom obžalovaného Antona bolo ublíženie na zdraví so smrteľným následkom. Bokom nezostávajú ani čierne jazdy." Jeremiáš VNUK z Vrábľov: "Vodič tatrovky sa dopustil ublíženia na zdraví a ďalších trestných činov. Jeho ľútosť je namieste, ba aj to, že ho ten strašný prízrak prenasleduje, ale mal si uvedomiť, že niekoho zrazil, že mu treba poskytnúť pomoc a nie zbabelo zahladiť stopy a z miesta nehody ujsť... Keby som ja bol v sudcovskom talári, potrestal by som aj garážmajstra, ktorý Antonovi umožnil čiernu jazdu."

Ivan LOKÁLSKY z Prešova: "Moja odpoveď na súťažnú otázku znie: vodič nákladiaka spáchal viacero trestných činov, ale ten najzávažnejší je ublíženie na zdraví s následkom smrti."

Ján MRÁZIK z Nového Mesta nad Váhom: "Súťaž Čitateľ v talári ma zaujala a tak odpovedám: vodič tatrovky sa dopustil celej série trestných činov. Na prvom mieste by som menoval ťažké ublíženie na zdraví s následnou smrťou. Ak by som bol prísediacim v trestnom senáte, navrhoval by som najvyšší možný trest a následne by som zaň hlasoval." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Ja by som ako sudkyňa bola v tomto prípade prísna a obžalovanému by som uložila nepodmienečný trest v trvaní aspoň jedného roka. Žiadna podmienka!" Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Obžalovaný sa podľa môjho názoru dopustil niekoľkých závažných trestných činov, ale myslím si, že najpodstatnejší a najrozhodujúcejší bol trestný čin neposkytnutia pomoci. Podľa svojej výpovede obžalovaný len videl, že sa chlapec nehýbe a predpokladal, že je mŕtvy, ale presvedčený o tom nebol. Napriek tomu chlapcovi neposkytol pomoc, ale ho zasypal množstvom štrku."

Pavol KOVALÍK z Košíc: "Podvečerné či večerné čierne fúry končia nočnou morou, ktorá nemusí mať dobrý koniec pre Antonovu psychiku. Neviem, či by som pri šumení v ušiach a hučaní v hlave zasypal fúrou štrku aj svoje dieťa. A ešte čosi. V príbehu ide o nezodpovedného vodiča, ale možno zodpovedného otca, ktorý si práve takto privyrábal na blahobyt svojich detí. Teraz sa to však obrátilo proti nemu samému. Paradoxom je to, že Karolkovi sa stalo osudným prejsť na zakázanú druhú stranu zvedavosti a Antonovi na zakázanú druhú stranu zákona." Andrej TEJBUS z Lipan: "Obžalovaný 27-ročný Anton narobil veľkú kopu trestných činov a priestupkov, nielen proti zákonu, ale aj proti vlastnému svedomiu."

ŠTYRIDSIATY DEVIATY SÚŤAZNÝ PRÍBEH

Mladý muž stojaci pred súdom toho veľa nenahovoril: "Necítim sa byť vinný. Nikoho som neprepadol a už tobôž nie tú paniu, ktorá tu sedí v pojednávacej sieni. Nepoznám ju, nikdy som sa s ňou nestretol, neozbíjal som ju, nikdy predtým som ju ani nevidel! To je všetko, čo môžem k celej veci povedať." Mladík bol stručný, o to viac obšírny bol prokurátor, ktorý ho obžaloval z trestného činu lúpeže. Celé by sa to dalo zhrnúť takto: pani K. sa podľa toho, čo vypovedala, bola v ten večer "niekde zabávať". Pár minút pred polnocou, keď sa vracala do bloku, v ktorom býva, sa z tmy ako mátoha vynorila postava mladého muža... "Neznámy odo mňa žiadal peniaze. Nechcela som mu ich dať a on ma udrel päsťou do tváre a do žalúdka, zvalil ma na zem, kopal do mňa. Napokon mi zobral okuliare, ktoré mi spadli na zem, schmatol moju kabelku a zdúchol," opísala nočný prepad poškodená.

Netrvalo dlho a neznámy útočník skončil v rukách mužov zákona. Priznal sa k tomu, že pani K. lúpežne prepadol, dobil a okradol a neskôr ho prokurátor obžaloval z trestného činu lúpeže, keďže "proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci." Prokurátor na súde poukázal na vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, ktorý porušil dva záujmy chránené zákonom telesnú integritu človeka a jeho majetok. Zároveň poukázal na to, že pri prepade spôsobil poškodenej početné zranenia, pomliaždeniny, odreniny... Obžalovaný, ako vyplynulo z vyšetrovania, nemal na čas, kedy k skutku došlo, alibi a navyše, poškodená ho "bezpečne identifikovala". Navyše, v inkriminovanú noc nespal v byte svojich rodičov, kde býval. Všetko nasvedčovalo tomu, že ide o prípad jasný ako facka. Na pojednávaní sa však ukázalo, že to tak vôbec nebolo. Obžalovaný totiž tvrdil, že sa žalovaného skutku nedopustil. Na polícii sa vraj priznal, ale urobil to pod nátlakom!

"Ja som voči tu prítomnému obžalovanému, vtedy ešte obvinenému, nepoužil žiadne psychické či fyzické násilie," stál si na svojom vyšetrovateľ. Aj poškodená trvala na na tom, že ju prepadol muž, ktorý sedí na lavici obžalovaných: "Bezpečne ho poznám, bol to on, čo ma udrel, zvalil na zem, skopal. Zobral mi veci a ušiel smerom na železničnú stanicu..." Jej výpoveď však viackrát spochybnil obhajca obžalovaného: "Vieme, že poškodená, keď sa pár minút pred polnocou vracala domov, bola mierne povedané opitá... Ani pred vyšetrovateľom, ani na súde si nevedela spomenúť, kde sa zabávala a odkiaľ sa vlastne vracala domov. Uviedla len, že sa bola ´niekde zabávať´. Po druhé, neznámy lúpežník, ktorý ju prepadol odzadu, jej mal zobrať dioptrické okuliare, no i napriek tomu, ho dobre videla a spoznala..."

K pripomienke týkajúcej sa alkoholu poškodená nepovedala nič. Na tú druhú úsečne odvrkla: "Nosím okuliare, ale mám len jeden a pol dioptrie, takže vidím aj bez nich..."

Nezaujatému divákovi v súdnej sieni sa zdalo, že pravda je kdesi uprostred. V každom prípade na jednej i druhej strane bolo veľa pochybností. Obžalovaný mohol byť mužom, ktorý poškodenú prepadol, ale pravdou je aj to, že ním byť nemusel. Isté bolo len to, že v inkriminovanú noc nebol doma...

"Navrhujem súdu vypočuť svedkyňu H., ktorá môže potvrdiť nevinu môjho mandanta. V tú noc, keď k lúpežnému prepadu poškodenej K. došlo, bol totiž s ňou v jej byte. Trávili spolu celú noc... Pani H. je vydatá a preto nechcela s tým vyjsť na bubon. To bol dôvod, prečo môj mandant odmietol pred súdom vypovedať a nechcel prezradiť, že v čase lúpeže bol v náručí svojej priateľky," vytiahol svoj tromf advokát. Zdôraznil tiež, že dotyčná pani zmenila svoje rozhodnutie a je ochotná potvrdiť obžalovanému alibi preto, že jej manžel podal návrh na rozvod.

Stalo sa. Pani H. predstúpila pred súd a povedala: "Bolo to tak, že s Igorom sme boli spolu celú tú noc, o ktorej je reč. Môj manžel bol vtedy na služobnej ceste v Bratislave a tak som ho pozvala k sebe…" A my len dodávame, že obhajcovi sa ešte podarilo spochybniť výpoveď poškodenej, ktorá tvrdila, že páchateľa dobre videla a spoznala. Požiadal ju, aby si dala dole okuliare... Zdráhala sa, ale nakoniec jeho požiadavke vyhovela. Ukázalo sa, že jej zrak je oveľa slabší, ako tvrdila... A tu sa náš príbeh úmyselne končí. Dotvoriť ho máte možnosť vy všetci, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Napíšte nám, aký verdikt vyniesol súd, i to, ako by ste rozhodli vy sami. Teda, či by ste obžalovaného uznali vinným alebo by ste ho spod obžaloby prokurátora oslobodili.

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo ČITATEĽ V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA a Košického denníka, B. Němcovej 32, 042 62 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách Korzára a v lokálnych redakciách Východoslovenských novín.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 9. novembra.