bytí, ale v dosahu proste nič nie je. Hudobní fanúšikovi Islanďanky Björk vedia o čom hovorím. Každý album tejto "kráľovnej experimentu" so sebou vždy priniesol niečo novátorské a prekypujúc nápadom posunul celú produkciu tohto žánru o míľový krok dopredu. Jednoducho, ostatní sa z jej tvorby mohli učiť celé nasledujúce obdobie, kým neprišiel ďalší nosič, vopred zaručujúci neobyčajnú kvalitu. Toto pravidlo sa už po niekoľký krát potvrdilo aj v prípade novinky, ktorú už je možné zohnať si na slovenských pultoch hudobnín, či v ukážkach vypočuť na stránke www.bjork.com. Nejde síce o ďalší oficiálny album, "len" o soundtrack k novému filmu dánskeho režiséra Larsa von Triera, Dancer in the Dark (Tanečnica v tme). Björk sa na ňom okrem hereckého stvárnenia hlavnej postavy Selmy, podieľala ako autorka sprievodnej hudby, výsledkom čoho je spomínaný nosič pomenovaný Selmasongs (Selmine piesne). Treba však povedať, že za 39 minútovú hudobnú zmes zaznamenanú v siedmych skladbách sa speváčka absolútne nemusí hambiť a pre svoju invenciu by skladby v pohode obstáli i na hociktorom jej albumu. A to aj napriek faktu, že ide o kvázi-muzikálové melódie vytvorené za účelom filmu.
Hudba z tohto albumu je akási predpríprava na film, ktorý má šancu dostať sa k nám možno niekedy v priebehu budúceho roku. Pri počúvaní stačí zavrieť oči a jeho dej sa začne pomaličky odvíjať vo vašej hlave. Björk tentoraz využíva z väčšej časti symfonickú hudbu s výraznými "strojovými" rytmami a nekonečnou škálou zvukov. Opäť kombinuje nekombinovateľné harmónie, dokresľujúc celok svojským spevom. Výsledok je samozrejme prudko počúvateľný a navyše originálny, bodaj by nie, keď v jednej skladbe objavíte niekoľko hudobných polôh, pričom každá vo vás evokuje iný pocit. Björk sa to podarilo úplne nenúteným a žensky precíznym spôsobom, čo u nej nie je nič nové. Nemá problém spievať do železného rytmu ťažkých strojov pracujúcich v továrni, podmaz jednej z piesní tvorí napríklad i dribľujúca lopta, tenisky šmíkajúce sa po linoleu telocvične, či hoci aj obyčajný vynilový praskot, korý naraz prerastie do pravidelného rytmu. Po speváckej stránke je Björk komentovať úplne zbytočné, zaspieva všetko ak si to vyžaduje harmónia, o ktorej je presvedčená. Zaujímavosťou sú ďalšie dva hlasy a to v duetoch s hercami Catherine Deneuve a Tomom Yorkom. Viac menej pravidelne, ako to už v muzikáloch býva, sa v piesňach sem tam mihne ústredná melódia filmu, ktorá spoločne so sugetívnym textom drása citlivú dušu poslucháča. Dramatická atmosféra albumu dáva tušiť neradostný nádych vizuálneho diela, koniec koncov, Selma v ňom postupne prichádza o zrak a jedinou jej radosťou je únik do sveta hudby. Album vrelo odporúčam všetkým priaznivcom režiséra von Triera (Prelomiť vlny), ktorý si pri ňom skrátia čas popri čakaní na film, ktorý bol vďaka Björk slávny ďaleko pred jeho uvedením na plátna kín. Hudobným fanúšikom zas poskytne adekvátnu náhradu aspoň do budúceho roka, kedy sa na trhu objaví novopripravovaný oficiálny album Björk, ktorý pobnesie názov Domestica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
