vernosť Slovenskej SOCIALISTICKEJ republike. Zástupca GENERÁLNEHO ŠTÁBU armády, ktorá vo veľkom plní akčný predvstupový plán NATO, plukovník Baláž, totiž vyzval vojačikov k obrane SOCIALISTICKEJ vlasti a k ochrane ústavy Slovenskej SOCIALISTICKEJ republiky. Stalo sa necelé tri týždne pred pripomienkou 11. výročia zvrhnutia komunistického režimu.
Uprostred omnoho vážnejšej rezortnej kauzy "Katrim Stella", na štarte referendovej kampane, vo víre planúcich koaličných vášní a pred výročným hodnotením vlády by úlet politruka ani nestál za zmienku. Milá príhoda má však smrteľne príznačnú implikáciu, aktuálnu práve smerom k polčasovému hodnoteniu rezortu obrany a jeho ministra.
Pavol Kanis sa za svoju prozápadnú víziu národnej bezpečnosti teší renomé najreformnejšieho člena SDĽ; fakticky už od 2. zjazdu v máji 1993, na ktorom presadil orientáciu na NATO do straníckeho programu, a to pod hrozbou rezignácie na post podpredsedu (kde tie lanské snehy sú - dnes je radový člen). Ako minister obrany tejto i Moravčíkovej vlády dokonca pre svoju víziu aj čo-to vykonal. Okrem zopár podozrivých transakcií (Katrim Stella je iba posledná), ktoré umelecký dojem z jeho pôsobenia nesmierne kazia, má však Kanis ešte jednu väčšiu achillovku - volá sa personálna politika. Pozorovatelia, sledujúci dianie v tomto strategickom rezorte naozaj zblízka, vcelku jednomyseľne konštatujú, že Kanis drží vo funkciách na ministerstve červené mozgy z "ľudovej armády" so zvláštnym zanietením a v nadkritickom množstve.
Trebárs dvoch totálne sprofanovaných generálov, Gombíka a Mikluša (to je ten, ktorý je obvinený z neoprávneného vyplatenia provízie Katrim Stelle) Kanis poveril založením nového Inštitútu pre bezpečnosť a obranu. Doslova hanebná je potom kauza generála Bartáka, ktorého tento minister držal zubami-nechtami už za Moravčíka. Keď koncom roka 1999 musel byť tento penzionovaný pre vek, Kanis mu podpísal niekoľkostotisícové odchodné iba preto, aby ho od januára prijal späť na ministerstvo ako civilného zamestnanca. Podľa ministra to bolo "absolútne korektné, pretože je to človek, ktorý je z hľadiska reformy a prípravy na alianciu schopný vyprodukovať také produkty, že to je viac, ako by na jeho mieste boli traja štyridsaťroční".
Nuž, veci sa majú inak. NATO má veľmi presné normy pre zastávanie najvyšších armádnych funkcií, kde sú jasne definované nielen profesné, ale i kariérne predpoklady. Barták a spol. sú jednoducho "nekompatibilní" a v momente vstupu do aliancie nemajú šancu zostať na svojich postoch, lebo nezískajú licenciu na prístup k utajovaným informáciam (zákon o utajovaných skutočnostiach sľúbil Kanis už minulý rok, stále ho nepredložil).
Kanisova obhajoba v zmysle, že niet lepších, je preto zavádzajúca. Najmä ak študijné pobyty na západných vojenských univerzitách má dnes už za sebou do 300 slovenských absolventov strednej generácie. Tí však veľmi ťažko hľadajú svojmu vzdelaniu zodpovedajúce uplatnenie - práve preto, lebo im zacláňajú politruci, ktorých iba z jemu známych dôvodov protežuje Kanis. A robí tak napriek tomu, že ešte v lete sľúbil celkom inú personálnu politiku osobne šéfovi aliancie Robertsonovi. Ten - podľa kuloárnych informácií - veľmi naliehal, aby minister vytváral pre ľudí, ktorí absolvovali západné univerzity, miesta na MO a v generálnom štábe.
Tu kdesi leží spúšťač od smradľavej petardy, ktorú "z omylu pod vplyvom trémy" (zástupca generálneho štábu) odpálil pod Devínom politruk Baláž. Že bol, veľmi pravdepodobne, "pod vplyvom" aj čohosi ostrejšieho ako tréma, je iba čerešňou na šľahačke neznesiteľných pomerov v armádnom spolku. Napokon, "pod vplyvom" zvyknú byť aj tie červené mozgy priamo zamestnané na ministerstve, keď občas vyspevujú, že veru ešte nadíde čas, keď sa budú na MO opäť dorozumievať ruštinou.
Až bude Pavol Kanis čítať vlastné dvojročné hodnotenie, bude sa zadúšať pozitívami; napokon, zopár ich na konte aj má. Pre spestrenie by mu ale ktosi mal ten incident spod Devína pripomenúť. Náš ľavicový minister obrany tu totiž dva roky funguje čoby generálny protektor boľševických politrukov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
