predpovedali, ktorí fajčiari budú na nikotínové náplasti reagovať dobre a ktorí nie. Ako píše časopis New Scientist, test má prísť na trh za dva až tri roky.
Vedci zistili, že genotyp človeka ovplyvňuje nielen to, či fajčí alebo nie, ale aj množstvo vyfajčených cigariet. Tridsať až 40 percent ľudí malo zmutované gény, prepojené s dvoma enzýmami, ktoré sú zodpovedné za metabolizmus dopamínu. U vášnivých fajčiarov sa tieto mutácie vyskytujú dva- až trikrát častejšie ako u nefajčiarov. Ľudia s týmito mutáciami musia častejšie siahnuť po cigarete, aby dosiahli normálne hodnoty dopamínu.
Nikotín stimuluje produkciu dopamínu v zmyslovom centre mozgu. Genetický test reaguje na mutácie génov, ktoré kontrolujú premenu dopamínu. Ľudia s takto zmutovanými génmi spracúvajú dopamín rýchlejšie a pre nich by sa hodil liečebný postup, ktorý jeho hodnoty zodpovedajúco zvýši. Naopak horšie znášajú terapiu, ktorej základom je náhrada nikotínu.
Ľudia bez génových mutácií spracúvajú nikotín rýchlejšie a lepšie znášajú nikotínové náplasti. Tento spôsob liečby je podľa Roberta Waltona najrozšírenejší. "Je to najúčinnejšia metóda. Jej úspešnosť je napriek tomu iba 20-percentá," uviedol Walton.
Autor: Oxford (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
