pristupujú občania kladne, teda súhlasia s ním, alebo je zatracované, nemení to nič na fakte, že sa uskutoční. Dňom jeho konania má byť sobota 11. novembra 2000. Týka sa predčasných parlamentných volieb.
Novembrové referendum bude v poradí už štvrtým ľudovým hlasovaním v histórii SR. Musím však pripomenúť, že ani jedno z doposiaľ konaných referend nebolo úspešné - nezúčastnilo sa ich zákonom predpísaných 51 percent voličov. Ako príklad môžeme uviesť referendum z roku 1994, kedy sa mali občania vyjadriť či súhlasia, aby bol prijatý zákon o preukázaní finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácií, ktoré sa skončilo fiaskom. Za zmienku stojí aj referendum z apríla 1998, pri ktorom nastal precedens. Prezidentom republiky bolo hlasovanie o štyroch otázkach, ale vtedajší minister vnútra dal vytlačiť hlasovacie lístky iba s tromi otázkami. A tak prirodzene vznikol konflikt medzi dvoma ústavnými činiteľmi, ktorý mal dohru na Ústavnom súde. Ďalším príkladom neúspešného referenda je aj plebiscit, ktorý sa stal súčasťou parlamentných volieb v septembri 1998. Vzhľadom na to, že toto obdobie bolo poznamenané určitou spoločenskou krízou a navyše regulárnosť referenda bola spochybnená, nebolo ani toto ľudové hlasovanie dotiahnuté do úspešného konca. Aké sú predpoklady o výsledku novembrového refererenda? Prieskumy verejnej mienky neustále informujú o tom, že záujem voličov o novembrový plebiscit nie je veľký. Podľa oficiálnych zdrojov prezentovaných v slovenských médiách, účasť na hlasovaní sa pohybuje okolo 34 percent. Prognózy sú však napádané zo strany predkladateľov návrhu na konanie referenda. Tí podľa svojich interných prieskumov hovoria až o vyše 50 percent účasti občanov. Pravdou tiež ostáva, že prieskumy verejnej mienky sú určitou odchýlkou od samotného výsledku hlasovania. Napr. v Českej republike sa v roku 1998 konali voľby, pri ktorých sa do parlamentu nedostala strana, ktorá vo výskumoch verejnej mienky obsadzovala jedno z najlepších miest v rebríčku. Pri tejto strane sa predpokladalo, že by mohla získať 10 percent odovzdaných hlasov voličov, nakoniec sa tak nestalo.
Možný neúspech v prípade referend možno hľadať v nedôvere voči politikom, vedúcej až k ľahostajnosti občanov k politickému dianiu. Faktom, ale je, že ani vyspelé demokracie, akou je napr. Francúzsko, nie sú v otázke účasti občanov na správe vecí verejných na tom najlepšie. Potvrdilo to aj posledné septembrové referendum v otázke skrátenia volebného obdobia prezidenta republiky, ktorého sa zúčastnilo len 30 percent oprávnených voličov.
Veľkým problémom pri uskutočňovaní demokratických mechanizmov v spoločnosti je fakt, že aj tak dobre mienená vec ako je referendum, sa môže stať nástrojom zneužívania. Referendum by sa nemalo stať spôsobom politického vydierania medzi súperiacimi stranami, či politikmi, prostriedkom na zvýšenie popularity úzkej skupiny, počiatkom predvolebnej kampane, ale mechanizmom, ktorým občania vyjadria svoje postoje k dôležitým otázkam riadenia štátu. Alebo sú poslanci NR SR, ktorí sú spravidla najčastejšími iniciátormi referend, pripravení niesť minimálne morálnu zodpovednosť za vzniknuté rozpory v spoločnosti, za jej zbytočnú a nič neriešiteľnú polarizáciu?
Na výsledok novembrového referenda si budeme musieť počkať ešte mesiac. Naposledy neplatilo - do tretice to najlepšie, bude teraz platiť vynovený slogan avšak s rovnakým výsledkom - na štvrtý raz, nepodarilo sa zas?
Autor: Peter Wolský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
