Pri jeho hrobe sa stretávajú vyznavači hnutia hippies, a z miesta posledného odpočinku urobili púťovú atrakciu. U nás takýto prehnaný obdiv k mŕtvemu snáď aj kvôli našej pragmatickejšej slovenskej povahe nemá miesta, ale svojich mŕtvych blízkych si našinec dokáže uctiť s pietou a vážnosťou, bez zbytočného pátosu.
Pôvod sviatku všetkých svätých siaha až do začiatku 7. storočia. V roku 610 totiž pápež Bonifác IV. zmenil pohanský Panteón v Ríme na kresťanský chrám. Zasvätili ho Panne Márií a svätým mučeníkom. O štyri storočia neskôr vznikla zo sviatku všetkých svätých Pamiatka zosnulých, čiže Dušičky, ktoré oslavujeme aj v súčasnosti.
Na verejnom cintoríne v Košiciach, ktorý je druhým najväčším na Slovensku, už niekoľko dní žiaria kahance, sviece a hroby sa topia pod množstvom vencov a kvetov. Práve na tomto pietnom mieste sme si uvedomili, že skutočne nikto z nás nevie dňa ani hodiny a v smrti sme si všetci rovní. Smutné bolo pozorovať najmä príbuzných mladých obetí, ktorí prišli o život buď pri rôznych nehodách, alebo chorobách. Niet však väčšej tragédie, ako keď si na život siahne sám človek. Pozostalí samovraha sa s takouto traumou dokážu len veľmi ťažko vyrovnať a výčitky ich sprevádzajú po celý život.
"Náš syn umrel vlastnou rukou pred jedenástimi rokmi, ale dodnes si to nevieme vysvetliť. V spomienkach s nami žije stále, ale najmä v takýto deň ako sú Dušičky, sa vždy sami seba pýtame, kde sme spravili chybu, keď sa rozhodol urobiť takýto radikálny krok. Oveľa pokojnejší, aj keď takisto smutní by sme boli vtedy, keby zahynul pri dopravnej nehode, alebo po ťažkej chorobe," netajila pred nami svoje pocity rodina M., ktorá sa po tragickej samovražde syna odsťahovala do Žiliny, ale miesto posledného odpočinku svojho jediného dieťaťa navštevujú pozostalí viackrát ročne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
