uvedenej oblasti možno prirovnať doslova k sopke, ktorá môže hocikedy vybuchnúť. Ak taká situácia skutočne nastane, jej hlavní protagonisti sa spravidla stretnú na súde. Taký osud postretol aj 46-ročného Františka I., ktorý sa pred trestným senátom Krajského súdu v Košiciach zodpovedal z trestného činu podvodu.
Podľa obžaloby prokurátora sa ho dopustil tým, že v júni 1995 požiadal notárku JUDr. Evu P. o vydanie osvedčenia, že je oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Košice-Východ. Išlo o ornú pôdu vo výmere 7116 metrov štvorcových a ďalšiu pôdu vo výmere 757 metrov štvorcových. František I. pred notárkou tvrdil, že obidve parcely označené v geometrickom pláne Katastrálneho úradu v Košiciach, správy katastra, užíval jeho dedo Juraj I. od roku 1954. Zdôraznil, že dedo mu ich v roku 1973 daroval a že ich odvtedy užíva, ako vlastné. Na základe uvedených skutočností, podľa zákona č.293/1992 Zb, mu notárka formou notárskej zápisnice vydala osvedčenie, že je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. František I. nezaháľal a o dva mesiace neskôr pôdu predal košickej firme Soll-R. s.r.o. Urobil to na základe kúpnej zmluvy, ale bez vedomia a súhlasu právoplatných vlastníkov nehnuteľnosti, o ktorej je reč. Jánovi S., Anne M. a Margite T. tak spôsobil škodu vo výške 3 735 200 korún.
"Ja som tie pozemky získal na základe darovacej zmluvy. Dedo v nej uviedol, že sú len moje a nikoho druhého. Keď mi tú zmluvu dal, bola pri tom aj moja matka a sestra… Za notárkou som nešiel s úmyslom uviesť ju do omylu. A nechcel som sa ani obohatiť, len upresniť svoje vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti.. Nič som neurobil, akurát som využil zákonné možnosti o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k uvedenej pôde. O skutočnej hodnote pozemkov som nemal ani len potuchu. A záujemcov o ne som tiež nevyhľadával ja…," povedal na svoju obranu obžalovaný.
Táto kauza sa vôbec nemusela dostať pred súd, keby si poškodení spoluvlastníci sporných pozemkov, čo najskôr uplatnili svoje reštitučné právo. Vlastnícke práva k pozemkom si však začali uplatňovať až potom, keď ich František I. predal firme Soll-R. Z listinných dôkazov, ale aj z niektorých svedeckých výpovedí je zrejmé, že predaj pozemkov na výstavbu čerpacej stanice iniciovali majitelia uvedenej firmy. Prostredníctvom svojich právnych zástupcov vyhľadali obžalovaného a snažili sa čo najrýchlejšie zabezpečiť ich kúpu. A v konečnom dôsledku sa im to aj podarilo.
"Spolu so sestrou Jolanou som po smrti môjho otca zdedil časť lúky, ktorá je predmetom sporu. O tom, že je tá lúka predaná, som sa dozvedel od suseda, s ktorým bývame na tej istej ulici. Ja som sa zúčastnil len jedného stretnutia ohľadom predaja lúky. Konalo sa na Vyšnom Opátskom v Košiciach, ale tam k žiadnej dohode nedošlo. Ani finančné vysporiadanie mi nikto neponúkol," povedal pred mužmi v talároch Jozef I. Pani Jolana L. slová brata len potvrdila. Z vykonaného dokazovania pred súdom vyplynula aj tá skutočnosť, že spoluvlastníci sporných pozemkov si svoje podiely právnou formou nedali potvrdiť. Svoje vlastnícke práva si uplatňujú v rámci občiansko-právneho konania, ale rozhodnutie súdu ešte neuzrelo svetlo sveta.
Nie bez zaujímavosti je i fakt, že podľa znaleckého posudku bola hodnota pôdy pred jej predajom vypočítaná v zmysle paragrafu 15, ods. 5, Vyhlášky č.265/93, podstatne nižšia. Meter štvorcový stál 3,70, takže celková hodnota ornej pôdy činila 29 130 korún. Cena ornej pôdy vo výmere 4669 metrov štvorcových stúpla ku dňu jej predaja tým, že sa predávala ako pozemok určený na stavbu. Vyjadrené v číslach 800 korún za meter štvorcový, teda dokopy išlo o 3 milióny 735 tisíc korún. Táto vysoká čiatka zrejme vyburcovala spoluvlastníkov nehnuteľnosti k tomu, aby začali konať.
Pojednávanie bolo odročené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
