pod Spišskou Magurou. Založil ju magister Kakaš Berzeviczy šoltýskou kolonizáciou začiatkom 14. storočia ako poddanskú obec panstva Nedeca, ktorá je listinne doložená z roku 1326 spolu s hradom Nedeca vybudovaným na poľskom území, taktiež magistrom Kakašom v rozmedzí rokov 1320 - 1326.
V strede obce sa nachádza pôvodný kostol svätého Petra a Pavla, ktorý bol vybudovaný súvislo so vznikom zamagurských dedín v Staroveskej kotline približne okolo roku 1300, keď na vytypovaných teritóriách začali sa budovať najprv duchovné chrámy a okolo nich prvé staveniská budúcich usadlostí. Druhý - nový kostol Sedembolestnej Panny Márie v obci pochádza z roku 1992 a nachádza sa severne od lokality Pusté, v údolí za úbočím Obloska v osade Potok, územne spadajúcej do obce Matiašovce. Je to najmladší kostol v Zamagurí.
Osada Matiašovský Potok vznikla z poľských osadníkov zo Zakopaného a dnes je súčasťou obce Matiašovce, do ktorej právne spadá.
Založili ju Podhaľanci roku 1888 ako poslednú osadu v Zamagurí. Deväť rodín z lokálnych samôt Zakopaného si zakúpilo pozemky od matiašovského veľkostatkára Littmana a založilo na nich osadu Matiašovský Potok. Je to posledná osada v tejto oblasti a ňou sa končí aj osídľovanie Zamaguria.
Obyvatelia Matiašoviec i osady Potok boli v minulosti poľnohospodári, pastieri, lesní robotníci, tesári a stavitelia.
V rodinách okrem plodín obživy sa pestoval ľan, vyrábalo sa z neho vlákno, ktoré spracovávali na krosnách; tkalo sa plátno a súkno, vyrábalo drevené náradie a šindle, spracovávalo sa obilie v dvoch mlynoch na múku a šrot, drevná hmota zasa na píle, a pre tento účel slúžili v obci i osade hate vody (joz) z ktorých voda bola vedená korytom do stavenísk na veľké hnacie kolesá. Dnes okrem poľnohospodárstva, lesopôdohospodárstva a spracovania dreva na píle, pracujú obyvatelia v súkromných firmách na okolí a v meste Spišská Stará Ves.
Záverom roka 1999 bol do obce i osady zavedený modrý plameň zemného plynu. Prvýkrát v histórii Zamaguria.
Veriaci z osady Potok museli v minulosti dochádzať 1,5 km za duchovnou potrebou do kostola svätého Petra a Pavla v strede Matiašoviec. Začiatkom deväťdesiatich rokov však rozhodli, že zo zbierok veriacich postavia kostol. A tak počas návštevy Slovenska pápežom Jánom Pavlom II., vycestovali vybraní veriaci z osady do Bratislavy, aby im bol posvätený pápežom Jánom Pavlom II. základný kameň budúceho kostola Panny Márie. Stalo sa tak 22. apríla 1990.
Nový rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie v Matiašovciach - osada Potok, začali potom veriaci vzápätí budovať. Výstavba kostola trvala niečo cez dva roky 1990 - 1992. Kostolu bolo pridelené súpisné číslo 270 a vysvätený bol 15. septembra 1992 na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Súčasne so stavbou kostola bola vedľa neho vybudovaná aj vežová zvonica z drevených pilierov. Zvony sú v nej ovládané automaticky. Interiér kostola je ladený modernou architektúrou novodobého slohu a je impozantne stvárnený o umelecké relikvie a artefakty, zvlášť chór a oltár. Za kostolom sa nachádza cintorín, kde sú už pochovaní prví veriaci z osady.
Podhaľanské korene osadníkov Potoka našli v Zamagurí živnú pôdu a dnes sú povďační Bohu aj za to, že práve Podhalie v okolí Zakopaného, odkiaľ pochádza ich rodokmeň, často navštevoval po smrti svojho otca Karol Wojtyla, súčasný Pápež Ján Pavol II. a u podtatranských goralov našiel presvedčenie, že sa chce stať kňazom, aby mohol po cirkevnom rebríčku dôjsť až do Ríma a zasadnúť na najvyšší stolec svätého Petra katolíckej cirkvi vo Vatikáne.
Autor: Andrej BEDNÁR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
