obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike-Zvieratá očami osobností.
Bývalá populárna moderátorka televíznych novín v Markíze, dnes public-relation manažérka v brokerskom dome Slavia Capital Andrea Vadkerti si svojho dalmatínca doslova vysnila. Svojmu priateľovi Martinovi Lengyelovi, exhovorcovi premiéra Dzurindu, o bodkovanom psíkovi neustále básnila, dokonca mávala v noci sny, že ho už má doma. A tak jej ho partner jedného dňa priviezol.
"Môj pes sa volá Al Gore ako americký viceprezident, ktorý je práve vo víre predvolebnej kampane na úrad prezidenta USA. Podľa rodokmeňu sa jeho meno malo začínať na G, ale ja som vždy chcela mať psa Alana. Tak sme skombinovali neskombinovateľné a namiesto mena Albert Gore sme mu dali meno Alan Gore, čo ma napísané aj vo svojom rodnom liste," vysvetlila nám s úsmevom Andrea Vadkerti, ktorej je prezidentský kandidát s rovnakým menom oveľa sympatickejší ako jeho konkurent George Bush,jr.
"Už sa s chovateľkou tešíme na to, že Al Gore vyhrá prezidentské voľby a trhová hodnota môjho psa stúpne. Možno ho budú mať radšej aj na prehliadkach. Aj keď ja výstavy neobľubuejem, lebo psa som si kúpila pre pôžitok a nie pre peniaze, či medaily. Nahovára ma chovateľka, keďže Al Gore má už tri roky, je pekný, statný, šľachovitý."
Andrea býva v domčeku mimo Bratislavy, takže Al Gore sa na nedostatok výbehu nemôže sťažovať.
"Miluje vyše hodinové prechádzky, čo je dobré aj pre mňa, keďže bez neho by som asi len lenivo sedela nad časopismi, alebo knihami. Aj keď ste nahnevaný, aj keď nemáte čas, musíte sa o psíka postarať a keď sa na vás pozrie s tými svojimi smutnými očami, nemôžete mu odolať," vysvetľuje.
A čo má dalmatínec Andrei Vadkerti najradšej?
"Feny,"bez rozmýšľania odpovedá sympatická majiteľka.
"On je veľký bonviván, má mnoho potomkov, priznaných aj nepriznaných. Pri výbere partneriek mu nezáleží na okolnostiach, veľkosti a rase. Chopí sa každej šance, ktorá sa mu naskytne."
Al Gore je všežravec. Keď Andrea má čas na varenie, nepohne sa z kuchyne ani na sekundu a pozorne ju sleduje.
"Varí vlastne so mnou. Pustíme si muziku, nalejem si trošku bieleho suchého vína a potom začnem čistiť zeleninu. On leží, pozoruje ma a čaká, čo mu hodím. Zje mrkvu, aj šupku od zemiakov, dostáva aj časť našej stravy. Ale dávame mu aj klasickú psiu suchú stravu."
Andrein partner Martin je Al Gorovým šefkuchárom, jeho večera potom dostáva estetický výzor, nechýba dochutenie s vegetou a zeleninové obloženie.
Do postele už trojročný Al Gore nemôže, hoci predtým bola Andrea rada, keď jej ohrieval kríže.
"Keď sme ho priniesli mal šesť týždňov a vyzeral ako malý biely potkan. Bol úplne biely bez jedinej čiernej bodky. Dalmatíncom totiž pribúdajú bodky s vekom. Meral asi 25 centimetrov, takže jeho pobyt v posteli mi neprekážal. Ale teraz už má pomaly 37 kilogramov a to je už pomaly gramáž na ďalšieho frajera,"smeje sa Andrea, ktorá dalmatínca odporúča hlavne do rodín, kde majú deti.
"Na dalmatínca musia mať majitelia pevnú vôľu, aby ho vedeli udržať na uzde. Toto plemeno je totiž veľmi prešpekulované, vždy dosiahne svoje."
Al Gore svoju majiteľku nepočúva tak, ako by si to predstavovala. Aj preto ho v troch rokoch prihlásila na intenzívny výcvik, aby si s nim vedela poradiť.
"Na výcvik som potom chodila aj ja, keďže kynológ tvrdil, že chyba nebude len v psovi. Ja som totiž Al Gora brala ako seberovného, proste on mal pocit, že je členom rodiny, jeden z nás a tak si dovoľoval veci, ktoré už presiahli medze," vysvetľuje Andrea.
Veselý bodkovaný psík si totiž zvykol majiteľku privítať tak, že si o ňu oprel svoje veľké zablatené laby, alebo jej oblízal od radosti celú tvár.
"To bolo najlepšie na odlíčenie celého mejkapu," smeje sa Andrea, ktorú Al Gore považuje za vodcu svorky a počúva viac ako Martina.
Obľuba dalmatíncov sa u Andrei prejavila aj na šatníku, v ktorej majú svoje miesto blúzky, papuče, či dokonca zubné kefky s dalmatínskym vzorom.
"Už ich ale nenosím, lebo sa mi známi posmievali,"hovorí Andrea, ktorej sa veľmi páčia aj írske setre. K psíkom ma Andrea blízky vzťah prakticky od detstva, keď doma mávali rôzne "pouličné gulášiky".
Ich povahu a múdrosť si dodnes nevie vynachváliť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
