Kórejčan Te-col Nó. Ročník 1962, po štúdiách kompozície v domovine nasledovali štipendiá pre dirigovanie na nemeckej Musikhochschule vo Würzburgu a rakúskom Bruckner Konservatorium v Linzi. Pôsobil ako šéfdirigent Západomaďarského komorného orchestra v Szombately a Viedenského akademického komorného orchestra. V metropole východu nie je neznámy. So Štátnou filharmóniou sa predstavil už neraz a nielen na našom kontinente.
* Ako sa vám pracuje s košickým hudobným telesom?
- Má vysokú úroveň. Viem, o čom hovorím, lebo som pracoval už s ruskými, českými, rakúskymi či maďarskými orchestrami. Deväť som dokonca priniesol domov do Koreje. Už prv som s vašimi hudobníkmi spolupracoval na projektoch na Slovensku, minulý rok sme spoločne absolvovali 15 koncertov po Korei. Koncom januára roku 2001 by sa mali opäť objaviť u nás. Prvá časť bude koncertná, druhá valčíkového rázu.
* Ďalšie plány s Košičanmi?
- Po turné vo februári by sme radi nahrali cédéčko pre kórejských poslucháčov. Práve s valčíkmi, ktoré sú teraz u nás veľmi populárne, a po takej šnúre by nebolo treba veľa skúšať, ale ísť rovno na vec.
* Teda o klasickej muzike vo vašej vlasti nemám ani šajnu.
- Mnoho našincov študovalo vo svete. Len teraz máme vyše tisíc záujemcov vo Viedni, asi stovku v Budapešti, vyše desaťtisíc študentov klasickej hudby v USA.
* Nepreberá vám potom najlepších Japonsko?
- Nie. Zbližujeme sa síce, ale naše vzájomné vzťahy po druhej svetovej vojne práve kvôli vtedajšiemu zachovaniu sa nie sú najlepšie.
* Čo skladatelia?
- Veľa spolupracujeme s európskymi kompozítormi. Naše skladby znejú trocha odlišne. Často vychádzajú z našich národných či ľudových tradícií, majú naše zafarbenie a ozýva sa v nich pentatonika, čiže naša melodika.
* Orchestre?
- Len v hlavnom meste Soule máme päť veľkých štátnych orchestrov veľmi dobrej kvality a pätnásť ďalších dobrých telies. Navyše takmer každé väčšie mesto má svoje - čo znamená asi tridsať mestských súborov. Pracuje v nich pomerne dosť Rusov, ba viem aj o Bulharoch.
* Aká je úroveň obecenstva?
- Pozrite, naposledy som bol doma s Vienna Walz Orchestra a nebolo príliš spokojné. Mladí totiž ovládajú techniku, ale hudobne to bolo o ničom. Nehovorím o sólistoch, ale o orchestri. Pritom vedia cvičiť do úmoru. U starších to síce neznie zavše technicky dobre, ale zase hudobne sú skvelí. To len pre príklad, prečo rád a často spolupracujem s Košickou filharmóniou.
* Spomínali ste valčíky, čo však uvádzate ako základ?
- Často Beethovena, ale aj Mahlera, ba dokonca Šostakoviča.
* Sny?
- Brucknerove symfónie. Ale, žiaľ, ľudia to nechcú. Naposledy mi ho odmietli v Budapešti. A, samozrejme, Mozart a Beethoven. Práve teraz v Košiciach sa mi splnila túžba uviesť Mendelssohna. Som síce mladý a robil som viaceré jeho diela, lež ešte nikdy 4. symfóniu A dur.
* Oddychujete?
- S hudbou.
* Hobby?
- Hudba.
* Dobre. Čo robíte vo voľnom čase?
- Študujem. Vždy som len študoval a robil koncerty. Len za minulý rok ich bolo 55. A na tie sa musím pripravovať.
* Budúcoročný program?
- Nabitý. Okrem koncertov s Košičanmi naštudovanie "Madame Butterfly" vo Vladivostoku v taliančine, kde absolvujem ešte tri vystúpenia, do toho dvestoročnica Verdiho, tak v Soule a Pusane pripravím jeho "Traviatu" a koncerty, koncerty. V Prahe, Viedni, Budapešti, na Slovensku, v Rusku a doma. A na tie sa musím pripravovať.
* Kde vlastne bývate?
- Medzi Viedňou a Koreou. V hlavnom meste Rakúska mám byt, ale dcéra má deväť rokov a učí sa doma v Kórei na základnej škole. Len v lete, na prázdniny prilieta do Viedne. Žena celoročne pendluje.
* Azda je to dobré pre vašu muziku?
- Kiežby! Ale faktom je, že sa tak môžem dobre sústrediť. Hoci, viem ja?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
