„Musíme si pomáhat", platí aj v rovnomennom českom filme v hlavnej úlohe s Boleslavom Polívkom. I keď tu sa nedostal k balíku peňazí, ako v „Dedictví,...", pomáha svojmu okoliu inak.
Príbeh je situovaný do obdobia fašistickej okupácie Čiech počas druhej svetovej vojny. Príslovie „Kto nepracuje, nech neje", akoby sa transformovalo na „Kto nie je Nemcom, nech nie je". Pre Židov platí dvojnásobne.
Hlavný hrdina, Jozef Čížik (hrá ho Bolek Polívka) pomôže bývalému susedovi - mladému Židovi Dávidovi, ktorý je na úteku. Nie s nadšením, ale predsa ho ukryje vo svojom byte. Situácia je neľahkou skúškou jeho nervov a trpezlivosti. Netuší, že Dávid mu čoskoro bude užitočný v situácii, v ktorej by sa istotne nerád ocitol ktorýkoľvek muž. Jozef odmietne poskytnúť prístrešie svojmu šéfovi - príslušníkovi "správnej" rasy, ktorý je horlivým stúpencom fašizmu. Akceptovateľnou výhovorkou je očakávaný príchod potomka. V prvej chvíli si Jozef Čížik vydýchne, že unikol problému v podobe: hitlerovec a Žid pod jednou strechou. Vzápätí ho ale zachváti panika. Len nedávno mu nemecký lekár potvrdil, že je beznádejne neschopný splodiť potomka. Z kaše mu môže pomôcť Dávid. "Smiech cez slzy" vystihuje pocity, ktoré vyvoláva scéna, keď Jozef Čížik ukladá svoju zdesenú manželku na lôžko s cudzím mužom a on sám trávi večer s tekutou partnerkou slivovicou vo vedľajšej miestnosti. Nakoniec vďaka tomu, že skrýval Žida vyviazne z obvinenia z vlastizrady po skončení okupácie. Príbeh Jozefa tvorí hlavnú líniu snímky. Tú dopĺňajú ďalšie mikropríbehy ľudí okolo Jozefa Čížika a v každom z nich je pomoc. Atmosféra filmu je premenlivá. Potíte sa od strachu, no vzápätí sa vaše telo spolu so sedadlom otriasa od smiechu, aj napriek vážnosti spracovanej témy. Je to opäť o uhle pohľadu a cieľom tvorcov zjavne nebolo len poúčať, ale i zabaviť. Čo koniec koncov zvyšuje hĺbku stopy v mozgovom "equipmente" divákov. „Musíme si pomáhat", kričia na vás medzi riadkami z plátna. Nielen pre zachovanie existencie, ale aj pre uľahčenie a spríjemnenie života. Je množstvo typov pomocí a každý typ vyžaduje obetu rôznej veľkosti. Typ a kvalitu záchranného lana do veľkej miery určuje vzťah k osobe, ktorej ju poskytujeme.
Najvýznamnejšou pomocou je záchrana života. Vo filme sa realizuje niekoľkokrát, pričom vždy ide o spätnoväzbovú pomoc. Záchranné lano má dva konce, čo znamená raz vytiahneš z jamy levovej ty mňa, inokedy ja teba. Postavy príbehu pomáhajú z priateľstva, prinútia ich okolnosti, svedomie - majú rôzne pohnútky. Neuvedomujú si, že raz možno budú pomoc potrebovať oni a od ľudí, ktorým ju už poskytli majú vačšiu pravdepodobnosť jej oplatenia. Filmové postavy si to neuvedomujú, no o to výraznejší je odkaz pre diváka. Nikdy neviete, kedy sa vám pomoc zíde, a preto v rámci možností „Musíme si pomáhat". Veď ktovie, či by sme dnes vôbec boli, keby had „nepomohol" Eve odhodlať sa k ochutnaniu jablka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
