narodil v Prešove, od piatich rokov žije v metropole východu. Vyštudoval na pražskej Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity odbor veda o výtvarnom umení-estetika. 23-ročný prešiel ako najmladší monumentalista komisiou Zväzu slovenských výtvarných umelcov a odvtedy vytvoril zo 30 monumentálnych realizácií: drevených reliéfov, klasických štiepaných mozaik, štukolustier, medených tepaných plechov a tvarovaného betónu. Od 70. do 80. rokov spolupracoval so Štátnym divadlom a Slovenskou televíziou ako návrhár kostýmov pri 20 inscenáciách.

Je jedným z otcov mestskej pamiatkovej rezervácie, lebo od roku 1980 do vyhlásenia v roku 1982 ako kunsthistorik na Krajskom úrade pamiatok spracúval stavebný pamiatkový fond Košíc a komplexný program obnovy centra. Ba po metodickej stránke príspevok pokladali svojho času za celoslovenský vzor. V súčasnosti sa lopotí s architektonickou štúdiou farebnosti fasád historického jadra pre magistrát mesta Košíc.

* Dušo, ty aj maľuješ.

- Kreslím od ôsmych rokov, od dvanástich cielene. Občas som aj vystavoval. Profesionálne.

* Štýl?

- Prešiel som od intuitívneho realizmu až k abstraktnému prejavu.

* Vzory?

- Vari Kupka, Malevič, Hartug.

* Zmysel umenia?

- Umenie chápem ako nadvládu čistého pocitu. Vonkajšia stránka prírodných javov dnes nemá význam. Podstatný je pocit, ktorý má vlastný život, nezávislý od okolia, ktoré ho podmieňuje. Čiže pôvodná a trvalá hodnota umeleckého diela, nech už patrí do hocakého storočia, slohu alebo štýlu spočíva iba v priamom vyjadrení pocitu danej chvíle. Predmet sám osebe nič neznamená a jeho bezduché zobrazovanie nemá nič spoločné s umením. Veď to dnes nerobí už ani fotografia.

* Kde možno vidieť tvoju tvorbu?

- Na budúci rok pri súbornej výstave vo Východoslovenskej galérii.

* Ako si sa dostal k divadlu?

- Absolvoval som štvorročný kurz réžie pri bratislavskom Osvetovom ústave.

* Prečo?

- Zaujímala ma opera, hlavne Verdi a chcel som lepšie pochopiť inscenačné postupy. Ako ma poznáš, rád prichádzam na podstatu vecí a keďže režisér je vrcholom divadelnej pyramídy, aby som rozumel jeho mysleniu, dal som sa na to.

* Zarežíroval si si?

- Nikdy.

* Tak načo potom?

- Dalo mi to veľa po výtvarnej stránke. Išlo o skúsenosť navyše, ktorú som ďalej uplatnil vo voľnej tvorbe.

* Ako voľakedajší spoluautor pamiatkovej rezervácie súhlasíš, ako ju obnovujú?

- Žiaľ, nie.

* Lebo?

- Lebo nielen fasády, ale aj základné dispozície stavieb upravujú tak, že pamiatku veľakrát zneucťujú, ba zavše úplne rušia.

* Príklad?

- Bankomaty Slovenskej sporiteľne pod Tescom. Celé prízemie kvôli umiestneniu bankomatov a devízovo-valutovej tabuli vybúrali do hĺbky asi 1,5 metra, čím úplne zrušili jeho hmotu a prvé poschodie budovy tým opticky padá nadol. Rovnako surová býva obnova výkladov systémom zbiehajúceho sa trojuholníka do hĺbky stavby, ktorý takisto kompozične aj hmotovo narúša historickú architektúru.

* Umelý potok?

- Ide o symbolický náznak niekdajšieho potoka, na ktorom vznikla mestská doprava. Inou vecou, vlastne chybou, je zánik Mlynského náhonu. Každé mesto si totiž vodu chráni. Nielen z praktických dôvodov, ale aj z príčin stálej vlhkosti podzemného štrkopieskového základu, na ktorom Košice stoja. Pri optimálnej vlahe ide o ideálny základ stability budov. Túto rovnováhu narušili, následkom čoho budovy na Štefánikovej klesajú a vysychá park.

* Immaculata?

- Mám príliš rád ľudí, ktorí sa na obnove podieľali, aby som kritizoval.

* Starneš.

- Ty nie? Tiež si býval ostrejší. Ale vôbec: na Slovensku Košice patria, na rozdiel od Bratislavy, medzi málo celistvo zachovaných pamiatkových rezervácií. Je to malé múzeum od gotiky po súčasnosť a v podstate zachováva stav, aký jestvoval v 19. storočí. Preto sme povinní zachovať tento stavebný fond pre ďalšie pokolenia.

* Má to cenu?

- Ja viem, dnešné časy sú dekadentné, vládne im mamon, karéra, nesúdnosť a prílišná sebeckosť. Keďže som kunsthistorik, ktorý sa zaoberal aj dejinami, je mi jasné, že všetko tu už bolo a éry sa cyklicky opakujú. Súčasnosť mi pripomína skazený starý Rím, ktorý pohltili barbari, ako aj neskoršie heslo madame Pompadour: "A po nás potopa!" A prišla Veľká francúzska revolúcia.

Mám dojem, že školstvo, napriek horekovaniu nad platmi, sa primálo zaoberá duševnými potrebami človeka, čo sa odráža vo veľa prípadoch prístupom či postojom mladých ku svetu.

* Tvoj postoj?

- Stále pochybovanie o konečnej správnosti hocakej ľudskej myšlienky alebo výtvoru, lebo istota o jej či jeho dokonalosti zabíja vývin všeobecne. Čo v umení platí dvojnásobne. Takže nespokojnosť je mojou celoživotnou družkou a súčasne motorom k ustavičnému hľadaniu výpovede nevypovedateľného, nakoľko každá nová, aj citová skúsenosť obohacuje starú. A ten príbeh je nekonečný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.