zaobstarať nielen občiansky, či vodičský preukaz na falošné meno, ale aj iné doklady, vysvedčenia a vysokoškolaké diplomy nevynímajúc. Prípady zo súdnych siení ukazujú, že rad ľudí, ktorí chcú niečo protizákonným spôsobom získať, sa rozrastá.
Košičana Daniela Š. kvárila túžba po vlastnej firme. Chcel stáť na čele spoločnosti s ručením obmedzeným, ale chýbali mu peniaze na jej založenie… Napadlo ho, že by si mohol vziať pôžičku… "Informoval som sa v niekoľkých bankách a dozvedel som sa, že na získanie úveru potrebujem ručiteľov. Nikoho som nemal, rozmýšľal som, ako by sa to dalo urobiť. Ja som nemal úmysel banku podviesť. Úver, ktorý by mi poskytla, som chcel naozaj splácať, len som nevedel, akým spôsobom získať ručiteľov," vypovedal v prípravnom konaní mladý muž, ktorý spolu s kumpánmi skončil na úplne inom mieste, ako si zaumienil. Nielenže sa mu nepodarilo získať peniaze na založenie eseročky, ale spolu s kumpánmi Marošom K. a Ernestom Š. sa ocitol na trestnej lavici Okresného súdu Košice II.
Podľa obžaloby prokurátora sa Daniel s Marošom dopustili trestných činov falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a uzávery, ako aj výroby a držania falšovateľského náčinia. Spolu s Ernestom (a "ručiteľmi", ktorí boli medzičasom právoplatne odsúdení), sa vezú aj v pokuse o trestný čin podvodu. Poďme však pekne po poriadku. Tak ako všetko, aj ich spolupráca, začala celkom nevinne. Zatiaľ, čo sa Daniel úporne snažil získať peniaze, jedinou, ale naozajstnou vášňou jeho priateľa Maroša sa stal počítať a jeho technické vymoženosti. Nevýslovne ho bavilo denno-denne testovať svoje schopnosti a dokazovať si, že je v tejto oblasti "macher". K životu a k zarábaniu peňazí toho veľa nepotreboval. Bol súkromný podnikateľ a býval v prenajatom byte na Jenisejskej ulici v Košiciach, ktorý bol súčasne aj sídlom jeho firmy. Zdá sa však, že vášeň, ktorej prepadol, sa mu stala osudnou. Po tom, čo sa mu podarilo presvedčiť seba samého, že s pomocou techniky, ktorá je na domácom trhu dostupná, dokáže vyrobiť hocičo, sa začal venovať falšovaniu rôznych dokladov a úradných listín. Podľa obžaloby sfalšoval najmenej 20 vodičákov, minimálne 24 občianskych prukazov, 15 živnostenských listov a výpisov z obchodného registra, aso 22 tlačív registrácie platiteľ DPH, sedem listov vlastníctva, splnomocnenia rôzneho druhu a všetko ostatné, o čo bol záujem. Napríklad aj 4 maturitné vysvedčenia, tri vysokoškolské diplomy a štyri osvedčenia o evidencii vozidiel. A aby bolo všetko, ako má byť, sfalšoval aj pečiatku istej pani notárky a aj ďalšiu, ktorá patrila pracovníčke, čo mala notárske poverenie.
Po tom, čo sa o Marošovej zdatnosti vo falšovaní dokladov dozvedeli policajti a prokurátor, nemalo pre neho žiadny zmysel niečo zatĺkať. Navyše, falšovateľské náčinie a "výrobky" nájdené v jeho byte, hovorili jasnou rečou. "Áno, priznávam, že som falšoval rôzne doklady. Na to všetko ma však nahovoril Daniel. To on zabezpečoval objednávky a podklady na vyrobenie falošných dokladov. Ja som iba plnil jeho príkazy. A on mi kúpil aj laminovačku, keď potreboval vyrobiť občianske preukazy. Pravda je len to, že ja som tie veci technicky realizoval. Doplatil som na svoju vášeň k počítačom, " bránil sa majster na falšovanie dokladov a úradných listín.
Daniel, ktorý mal byť mozgom uvedenej činnosti, sa síce cítil vinným, ale len čiatočne. "O falšovaní verejných listín, ktoré robil Maroš, ja nič neviem. Nekúpil som mu žiadnu laminovačku, ale požičal som mu 15 tisíc korún na zaobstaranie bytu. Spolupracoval som s ním len v jednom prípade a to v súvislosti s úverovým podvodom. Ako som už povedal, išlo o to, že na získanie úveru som potreboval ručiteľov. Chcel som to urobiť na základe falošných občianskych preukazov, ktoré pre mňa vyrobil Maroš. A to potom, čo som dostal tipy na ľudí, ktorí by išli za môj úver ručiť s falošnými dokladmi," tvrdil Daniel.
Slovo dostal aj obžalovaný Ernest Š., ktorý túto možnosť nevyužil a keďže odmietol vypovedať, predsedníčka senátu jeho výpoveď z prípravného konania prečítala. "Na stretnutie s Danielom ma telefonicky zavolal môj známy Vlado. Daniel mi povedal, že si chce zobrať pôžičku a opýtal sa ma, či mu nepôjdem za ručiteľa. Sľúbil mi za to províziu 10 000 korún. Ja som o tom chvíľu rozmýšľal a potom som s jeho návrhom súhlasil. Požiadal ma, aby som mu doniesol svoju fotografiu, že mi bude vyrobený nový občiansky preukaz. Pochopil som, že pôjde o falošný preukaz. Neskôr mi odovzdal občiansky preukaz vystavený na meno Daniel Lančarič, na ktorom bola moja fotografia. Na Danielov príkaz som s týmto dokladom šiel do sporiteľne, kde som si na základe vkladu 100 korún, otvoril účet. O čosi neskôr som šiel spolu s ďalšími ručiteľmi podpísať doklady na pôžičku pre Daniela. Pracovníčka sporiteľne nám všetkým skontrolovala občianske preukazy a potvrdenia o príjmoch. Povedala nám, aby sme prišli na druhý deň, že k dokladom ešte niečo treba," vypovedal Ernest pred vyšetrovateľom.
"Ručitelia" sa na druhý deň opäť stretli. Daniel im však oznámil, že z úveru nebude nič. Po tom, čo Ernesta zbalili policajti, sa ostatní z Triedy SNP v Košiciach, premiestnili na Idanskú ulicu. Daniel od nich pozbieral falošné doklady s tým, aby išli domov. Ukázalo sa však, že jeho varovanie prišlo nekoro. Netrvalo dlho a všetci sa stretli pod jednou strechou. Jedného po druhom si ich vyzdvihli muži zákona. Na tom, že zámer získať úver s pomocou falošných ručiteľov Danielovi nevyšiel, má zásluhu aj pracovníčka sporiteľne, ktorá preverovala doklady všetkých do úveru zainteresovaných osôb. Jej pozornosti neušlo, že všetky svietia novotou, ale ani to, že sú až príliš dokonalé a vybavené podozrivo dokonalými pečiatkami. Stačilo, aby zatelefonovala zamestnávateľovi jedného z "ručiteľov" a všetko bolo jasné. Dozvedela sa totiž, že žiadne potvrdenie o príjmoch na meno Jana Lauková nevydali a aj to, že žiadna žena s týmto menom u nich nepracuje. Preverovanie ďalších "ručiteľov" podozrenie pracovníčky Slovenskej sporiteľne v Košiciach potvrdilo, že má do činenia s podvodníkmi.
Výhovorky typu "neuvedomovl som si vážnosť a následky svojho konania", neboli obžalovaným nič platné. Z trojice Košičanov vo veku od 27 do 29 rokov, ktorí v týchto dňoch zahrievali trestnú lavicu, nebol doposiaľ trestaný len Daniel Š. Napriek tomu mal v uvedenom prípade najviac na rováši, lebo okrem falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a uzávery, výroby a držania falšovateľského náčinia, ako aj pokusu o trestný čin podvodu, sa pred súdom zodpovedal aj zo sprenevery 100 tisíc korún. Peniaze prevzal ako zálohu na výstavbu koliby, ktorú nepostavil, a stavebníkom ich dodnes nevrátil.
Na základe vykonaného dokazovania, súd odmenil hlavných aktérov prípadu, každého podľa zásluh, nasledovnými trestami. Maroš K. dostal 20 mesiacov, Daniel Š. o dva menej a Ernest Š. obžalovaný len z účastníctva na pokuse o podvod, si vyslúžil 10 mesiacov basy. Všetci traja boli zaradení do prvej najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
