Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ), kde rýchle uviazli, ostáva Slovensko stále v pozícii niekde uprostred.
Pohľad na ekonomickú situáciu SR vo včerajšom čísle denníka Le Monde podáva Jérôme Sgard zo Strediska perspektívnych štúdií a medzinárodných informácií (CEPII) v súvislosti s prijatím SR za 30. členskú krajinu OECD.
Až do volieb v roku 1998 nacionalistická a autoritatívna vláda, pomalé otváranie krajiny na Západ a privatizácia podnikov v prospech ich riadiacich pracovníkov jasne približovali SR k jej susedom na východe. Napriek tomu tu nenastal sociálny a finančný krach ako napríklad v Bulharsku, Rumunsku alebo Rusku.
Zdá sa, že ekonomické prostredie nie je dosť dynamické, aby mohlo trvalo znášať ekonomický rast nad tri alebo štyri percentá ročne. Je to lepšie ako nič, ale je to nedostačujúce, aby sa mohlo približovať k západoeurópskym úrovniam príjmov.
Štrukturálne obmedzenia vysvetľujú, prečo v máji 1999 nová vládna koalícia s proeurópskou orientáciou musela prudko zabrzdiť ekonomický rast, aby sa obnovila finančná rovnováha.
Od jari 2000 slovenská ekonomika pomaly vychádza z tejto obchádzkovej etapy s dvojpercentným ekonomickým rastom v priemere, čo zodpovedá vnútornému dopytu v lepšom prípade stagnujúcemu: rozpočtová politika je stále reštriktívna, súkromné investovanie klesá, spotreba je chabá najmä pre stagnáciu reálnych príjmov a vysokú nezamestnanosť (20 %). Jediný dynamický prvok prichádza z exportu, ktorý sa zvýšil o 22 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1999, pokračuje denník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
