Košice - Nový štatút mesta Košice dnes na svojom zasadnutí prerokuje mestská rada v Košiciach.
"Doteraz platný štatút bol toľkokrát novelizovaný, upravovaný a prispôsobovaný konkrétnym podmienkam, že sa stal neprehľadným a nedalo sa v ňom orientovať. Vzhľadom na vývoj financovania mesta bolo potrebné jasne zadefinovať finančné toky medzi mestom a mestským časťami a z toho vyplývajúce kompetencie tak, aby sme vedeli v Košiciach využiť každú korunu racionálne a účelne,"informoval nás námestník primátora Jozef Filas.
Predloženiu konečného návrhu nového štatútu predchádzali stretnutia primátora so starostami mestských častí, kde hľadali kompromisné riešenie. Mesto malo samozrejme záujem dostať, čo najviac financií z mestských častí do celometskej pokladne, starostovia naopak nechceli "predať kožu" lacno.
"V principiálnych otázkach sme našli racionálne východiská. Predložený návrh štatútu je zrelý na to, aby bol odobrený mestskou radou a následne schválený na mimoriadnom zasadnutí, ktoré primátor zvolá na 21. novembra," vysvetlil Jozef Filas.
Námestníka primátora sme požiadali, aby občanom Košíc "po lopate" vysvetlil, v čom budú najvýraznejšie zmeny v organizácii chodu mesta.
"Keďže ide o zložitý právny predpis na úrovni mesta, ktorý sa týka vzťahov mesta a mestských častí, hospodárenia s majetkom, mestských symbolov a ďalších záležitostí, je ťažké o ňom hovoriť zjednodušene. Ten najpodstatnejší rozdiel bude asi v inom spôsobe prerozdelenia daní z nehnuteľností," odpovedal J. Filas.
Ako ďalej vysvetlil, od roku 1992 plynie daň z nehnuteľností do pokladne mestských častí, ale všetky povinností vyplývajúce zo Zákona o obecnom zriadení (mestská hromadná doprava, verejné osvetlenie, zeleň, požiarny zbor, cesty atď.) zostali na meste Košice.
"Bolo teda zrejmé, že mesto to nemôže dlhodobo utiahnúť, veď ročne sa na území mesta vybralo približne 200 miliónov korún na daniach z nehnuteľnosti. Keď si to vynásobime ôsmimi, resp. deviatimi rokmi dostaneme sumu 1,8 miliardy korún. Samozrejme, že teraz nemôžeme mestským častiam zobrať celú daň z nehnuteľností, lebo tento štatút je pripravovaný do súčasneho legislatívneho prostredia, v ktorom platí Zákon o obecnom zriadení. Pri hľadaní východísk museli byť ústretoví starostovia, ale aj vedenie mesta,"vysvetlil námestník.
Zdôraznil, že v každom meste vzniknú prirodzene zóny, kde sa býva a spí, kde sa sústreďujú výrobné prevádzky a firmy, a kde sa občania chodia chodia rekreovať. Je preto logické, že v mestských častiach, v ktorých sú priemyselné zóny, majú aj daňové príjmy z nehnuteľností oveľa väčšie ako na sídliskach.
"Napríklad MČ Šaca, do ktorej záberu patrí aj železiarne, majú príjem z dane z nehnuteľností na jedného občana asi 17 tisíc korún, podobná situácia je aj v MČ Džungľa. Pre porovnanie uvediem, že napríklad v MČ Juh, Staré mesto majú príjem okolo 1200 korún na jedného obyvateľa, pričom v malých mestských častiach je to len rádovo niekoľko stovák na hlavu. Takáto situácia nebola normálna, bolo nutné racionálne uplatniť princíp solidarity, lebo sme predsa všetci Košičania, ktorí niekde bývajú, niekde pracujú a niekde sa prechádzajú cez víkendy,"uviedol Jozef Filas.
Predložený návrh štatútu prerozdeľuje daň z nehnuteľností medzi MČ Šaca, Džungľa a mestom Košice tak, že 80 percent dostane mesto a 20 zostane v miestnej pokladni. Podľa slov námestníka Filasa budú mať Šaca a Džungľa oveľa viac ako ostatné mestské časti.
Zaujímalo nás, ako mesto naloží s peniazmi, ktoré odoberie spomínaným dvom mestským častiam, keďže starostovia sa neraz nechali počuť, že v mestskej pokladni miznú financie ako v čiernej diere.
"Tieto peniaze budú veľmi presne rozdelené, na magistráte neostane ani koruna. Časť sa využije ako účelová dotácia pre dopravný podnik, ktorý je niekoľko rokov poddimenzovaný, ďalšiu časť dostanú ostatné mestské časti. Tu však treba zdôrazniť, že mestským častiam spolu s prísunom peňazí pribudnú aj povinností. Dohodli sme sa na spôsobe, akým sa budú podieľať na financovaní verejného osvetlenia, starostlivosti o zeleň, o miestne komunikácie. Vypočítali sme to tak, aby to mestské časti mohli zvládnuť," vysvetlil námestník primátora.
Ak predložený návrh nového štatútu mestské zastupiteľstvo 21. novembra schváli, mal by platiť prinajmenšom do konca tohto volebného obdobia. Čo bude ďalej to je podľa námestníka Filasa otázne, pretože to nezávisí od Košíc, ale od spustenia reformy verejnej správy a schválenia nového Zákona o meste Košice, na ktorom sa pracuje. Vedenie mesta neustále lobuje na príslušných ministerstvách, aby si štát zobral do svojej správy cesty I. a II. triedy a požiarníkov, ktorých prevádzku a údržbu v iných mestách platí štátna pokladnica.
"Požiarníci budú patriť pod štát, resp. ministertvo vnútra od 1. januára 2002, čím sa mestský rozpočet odľahčí o približne 30-40 miliónov ročne. Pokiaľ ide o cesty, tam je situácia oveľa zložitejšia. Ministerstvo dopravy by aj súhlasilo, že ich prevezme, ale dalo nám podmienku, aby cesty mesto majetkovo-právne vysporiadalo. Pozemky, na ktorých sú cesty vybudované majú rôznych majiteľov, teda nepatria len štátu, či mestu. Museli by sme ich výkupiť, na čo by sme potrebovali cirka 700 miliónov korún, ktoré mesto v žiadnom prípade nezoženie. Musíme preto ďalej jednať, preto dnes nemôžem časovo odhadnúť, kedy sa nám podarí cesty I. a II. triedy vrátiť pod správu ministerstva," uzavrel námestník primátora Jozef Filas.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
