najbližšie štyri roky, visí v krajine so 150 miliónmi zapísaných voličov doslova na niekoľkých stovkách, možno desiatkach hlasov zo štátu Florida. Napriek totálnej komputerizácii nebol hodiny po zatvorení volebných miestností známy výsledok a nie je možno ani vo chvíľach, keď je tento text už u čitateľa. Rozhodovať totiž budú aj tzv. korešpondenčné hlasy tých voličov, ktorí riešili svoju dilemu Gore vs. Bush tisíce míľ od vlasti.

Všeobecné voľby (volia sa aj guvernéri, senátori i Snemovňa reprezentantov) v kolíske demokracie ponúkli fascinujúci zážitok. Víťazstvo oslavovali najprv v Nashville, kde rozložil svoj centrálny štáb Gore, a potom v Austine, kde táborí so svojou partiou Bush. Tomu už - podľa storočnej tradície - čosi nadránom (nášho času) súper už aj zablahoželal. Predčasne. Desiatky komentátorov a analytikov na CNN do zblbnutia hlásili, že takéto čosi nepamätajú, nezažili, nevideli.

Veľkolepé slávnosti politiky, akým zvyšok sveta nedokáže konkurovať, samozrejme nezačali spočítavaním hlasov. Súboj dvoch hlavných kandidátov je dlhodobou mediálnou megashow, ktorú hltala nielen Amerika, ale minimálne celý anglofónny svet. Politika je skrátka aj o tom, ako sa čo najlepšie predať, ako možno aj menej záživné témy urobiť príťažlivými.

Predstavenie má preto svoje horúce implikácie aj pre našu provinciu. Guľaté verejnoprávne stoly k nadchádzajúcemu referendu, od ktorých duneli duchaprázdne frázy straníckych "lídrov", sme opísali v pondelok. Nuž, keby televízne debaty Bush vs. Gore ktorýsi štáb navrhol na tento úchylný spôsob a posadil k nim moderátora, ktorému je zakázaný dialóg a jeho jedinou úlohou je prečítať témy a sledovať časomieru, diváci-voliči by sa smrteľne urazili a urny by najskôr v obrovskom počte obišli. Tieto diskusie (ako aj ďalšie medzi kandidátmi na guvernérov či senátorov) boli skutočnými diskusiami, iskrilo z nich napätie, obsah aj vtip.

Zápasilo sa do posledného okamihu. Air Force Two, viceprezidentský špeciál Alberta Gora (samozrejme, hradený z vlastných prostriedkov na kampaň), pristál doslova minúty pred otvorením volebných miestností na Floride, kam dorazil z Missouri, odkiaľ priletel z Iowy. Bushov prenajatý Boeing urobil v posledných hodinách pred hlasovaním šnúru Tenessee-Arkansas-Iowa-Wisconsin. Obaja sa v absolútnom finiši zamerali na štáty, kde to podľa prieskumov bolo najväčšmi na vážkach.

V USA (a všade, kde volebné zákony písali normálni ľudia) totiž kampaň končí v sekunde otvorenia volebných miestností. Na rozdiel od slovenskej provincie, kde v týchto chvíľach už fičí tzv. moratórium, počas ktorého je "presviedčanie za určitý spôsob hlasovania slovom, písmom, zvukom a obrazom v informačných prostriedkoch zakázané". Teda presný opak pravidla, ktoré skvele funguje desaťročia v Štátoch, kde je finiš skutočným finišom, kandidáti so štábmi lietajú od mesta k mestu a spia dve hodiny denne.

Citované predvolebné a predreferendové "informačné moratórium", ktoré si práve užívame, je veru komplexný nonsens. Aké rácio už môže byť v tom, že aktéri musia stiahnuť rolety dva dni pred aktom?! Od čoho chcú ratovať občana-voliča, či je ten úplný idiot, že 48 hodín pred voľbami-referendom má zakázané prijímať informácie?! Čo už je zlého na tom, ak by sme sa v sobotu ráno ešte dozvedeli piatkové výsledky Focusu či MVK? V USA nespočetné agentúry do posledného momentu chrlili nové a nové výskumy s najaktuálnejšími preferenciami. Iba pre zaujímavosť - istý expert zo CNN už v deň volieb na poznámku európskeho moderátora, že Gore podľa VČERAJŠIEHO výskumu už vedie, odvetil: "No, podľa včerajšieho. Ten je už starý."

Takže tak. Ďaleko je Amerika. Ako vidieť, nie iba preto, že také hlúpe referendum, aké je tu nachystané, by u nich veru možné nebolo.