bežný smrteľník, ktorý si príde na stanicu na bicykli kúpiť napríklad miestenku? Ako sme sa dozvedeli, muži v modrých uniformách už majú svoje skrýše, ktoré potajme používajú. Odkladajú si ich načierno do tranzitu alebo akejsi búdy. Ako to hodnotí prednosta prešovskej stanice Ján Nastišin, boli sme sa ho spýtať hneď potom, ako sme si prečítali upozornenie na vchodových dverách pri vstupe do budovy.

Stojí tam čierne na bielom - Vyhláška s titulom Článok 24 nájdené veci. Pod číslom 24/1 - nájdenými vecami, sa rozumejú veci, ktoré sa našli vo vlaku, v staničných priestoroch prístupných cestujúcim a v ostatných obvodoch železnice a zariadeniach tam umiestnených, napr. staničných reštauráciách, telefónnych búdkach, pri skladištiach a podobne. Nájdenými predmetmi sú i predmety, ktoré cestujúci nechali opustené v obvode staničných priestorov, ako bicykle, motocykle aj keď ide o predmety, ktoré sú uzamknuté. Ďalej sa tam píše, že veci nepatrnej hodnoty, ktoré cestujúci úmyselne odložili, ako noviny, časopisy, prázdne fľaše a pod. sa nepovažujú za stratené. Vráťme sa však k bicyklu.

"V kolektívnej zmluve máme napísané, že zabezpečíme zamestnancom stanice priestor na odkladanie bicyklov. Slúži na to jedna drevená unimobunka. Ale skutočne len pre zamestnancov stanice, nie pre ostatných železničiarov. Tí, rovnako ako cestujúci, si môžu dať bicykel do úschovne, kde ho majú strážený. Prirodzene, za poplatok. Poskytujeme aj týždenné lístky na úschovu bicyklov za 35 korún, pričom si ho môže zákazník vyberať i sedemkrát v týždni. Mesačný lístok stojí 100 korún, bez ohľadu na to, koľko dní je jeho bicykel v úschove," poskytol nám svoje vysvetlenie prednosta stanice. Ak si cestujúci na vlastnú päsť uzamkne svoj bicykel napríklad k radiátoru alebo k zábradliu vo vstupnom areáli (ako sa najčastejšie stáva), podľa predpisov železnice sa považuje za stratenú vec. "Takýto bicykel jednoducho násilím odrežeme, spraví sa zápis ako o stratenej veci a umiestnime ho v úschovni. Cestujúci potom musí popísať stratenú vec, predložiť preukaz totožnosti a zaplatiť predpísaný poplatok. Zo začiatku sa chodili sťažovať, ale teraz už vedia, kde treba bicykel hľadať."

Prečo na stanici nie sú stojany na odkladanie bicyklov, čo je vo svete úplne bežnou službou pre cestujúcich? Podľa tvrdenia Jána Nastišina priestor by tu aj bol, ale potrebujú na to schválenie nadriadeného orgánu. V ich prípade súhlas na zakúpenie stojanu na bicykle je podmienený košickou centrálou. Vraj na rok 2001 v nákladovej položke majú aj takúto požiadavka. Snáď vstupom do tretieho tisícročia sa priblížime svetu aj takouto banálnou službičkou, ktorú cestujúci (i ostatní železničiari) očakávajú a právom.