zvolal prednosta Okresného úradu v Snine Svätoslav Husťák mimoriadne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody okresu. Jej hlavným bodom bolo riešenie situácie vo Vihorlate.
Prednosta Husťák informoval o krokoch, ktoré podnikla štátna správa v záujme riešenia sociálno-ekonomickej situácie regiónu. Skonštatoval, že rokoval so zástupcami VSŽ, správcom konkurznej podstaty, manažmentom VSŽ, ako aj s vrcholnými predstaviteľmi ministerstiev hospodárstva, sociálnych vecí a rodiny a v súvislosti so špeciálnou výrobou aj s ministrom Kanisom. Snahou okresnej štátnej správy je zachovanie výroby minimálne v terajšom rozsahu, zároveň zachovanie zamestnanosti, aby nedošlo k drastickému prepúšťaniu, a napokon aspoň minimálne zachovanie reálnych miezd zamestnancov.
Správca konkurznej podstaty Vihorlatu Snina Eugen Gališin deklaroval, že v najbližších dňoch, respektíve do konca roku nehrozí prepúšťanie. "Nechal som vypracovať krízovú alternatívu pre prípad nedostatku financií na zachovanie výroby. Pri spoločnom preverovaní momentálnej situácie v podniku s ekonómom a generálnym riaditeľom sme však skonštatovali, že nehrozí hromadné prepúšťanie. Dúfame, že sa nám podarí zohnať dostatok prostriedkov, aby výroba ďalej plynule bežala. Budeme sa snažiť plniť uzavreté kontrakty, aby sme z ich plnenia získali nejaké finančné prostriedky na ďalšiu výrobu. Dodal, že konkurz bol vyhlásený v nevhodnej dobe, keďže prichádza zima a Vihorlat Snina je zároveň výrobcom tepla pre mesto Snina. Ekonomická situácia vo Vihorlate je podľa jeho slov hrozivá, keďže fabrika má veľa veriteľov a jej záväzky predstavujú približne jednu miliardu korún.
Na informáciu o prepúšťaní 250 ľudí, ktorú priniesli niektoré médiá, správca Gališin uviedol, že od neho takú informáciu médiá nemali. Podľa jeho slov hlavnými veriteľmi sú Konsolidačná banka, VÚB, Sociálna poisťovňa, Úrad práce, zdravotná poisťovňa Sideria, a potom niekoľko stovák drobných veriteľov. Na našu otázku, že VSŽ uprednostňujú mimosúdne vyrovnanie pred konkurzom odpovedal, že o tom ešte nič nevie a s veriteľmi zatiaľ nerokoval. Do 80 dní od vyhlásenia konkurzu má byť zvolaná rada veriteľov, na ktorej sa rozhodne ako ďalej.
Na tlačovej besede náš denník zaujímalo, prečo dospela situácia vo fabrike až ku konkurzu. Preto sme sa opýtali generálneho riaditeľa Vihorlat, a. s., Snina Štefana Kandalíka, ako sa vo firme hospodárilo. Argumentoval to na číslach. Výroba v tomto roku za prvých deväť mesiacov, vzrástla o deväť percent, pre externých dodávateľov o desať percent. Export výrobkov dosiahol 53 percent. predaj ostal na úrovni minulého roka. Výkony stúpli o 5,9 percenta. "Pravdou je ale aj to, že Vihorlat dosiahol za deväť mesiacov stratu 26,9 milióna korún. Z prevádzkovej činnosti dosiahol zisk 7,7 milióna. Straty z finančnej činnosti predstavujú 38 miliónov, ktoré súvisia s úverovou zaťaženosťou Vihorlatu. Všetky úvery, ktoré spolu s úrokmi z omeškania dosahujú 566 miliónov korún, sú úvery spred roku 1989, respektíve z rokov sedemdesiatych. Fakticky Vihorlat platil úroky za neexistujúce peniaze, umŕtvené v špeciálnej výrobe a v nepotrebných zásobách. Aj ďalšie čísla, ktoré uviedol, podľa jeho slov dokazujú, že sa ekonomická situácia podniku nezhoršovala. "Aj napriek tomu, alebo práve kvôli týmto výsledkom, bol Vihorlat daný do konkurzu," povedal.
Keďže generálny riaditeľ Kandalík naznačil ostatnou poznámkou aj iné záujmy na vyhlásenie konkurzu, požiadali sme o bližšie vysvetlenie. Odpovedal, že čo sa týka Východoslovenských vodární a kanalizácií, pred tromi mesiacmi znížil Vihorlat starý záväzok o jeden milión. "Čo sa týka pána, ktorý odkúpil pohľadávku vo výške 540 000 korún, jednoznačne odpovedám, že nemal záujem na vyrovnaní. Jeho cieľom bolo vyhlásenie konkurzu." Zároveň potvrdil, že doteraz nedostala firma oficiálny dokument, respektíve listina o určení predbežného správcu konkurznej podstaty.
Za nie veľmi "kóšer", označil vyhlásenie konkurzu predseda OZ Metalurg Róber Kulik. Uviedol podľa neho niekoľko podozrivých okolností. Napríklad rýchlosť súdu, ktorý v priebehu niekoľkých dní "bleskovo rozhodol" o predbežnom správcovi a následne o konkurze. Za podozrivú okolnosť uviedol aj konanie sudcu, ktorý rozhodoval o konkurze. "Prišiel z práceneschopnosti do práce na pol hodiny, aby urobil potrebné akty, ktoré mal urobiť." Podozrivých okolností je podľa jeho slov viac, medzi inými aj odkúpenie pohľadávky vo výške 540 000 korún.
Pre člena predsedníctva Rady OZ KOVO, a teda aj OZ KOVO, Jozefa Balicu nebolo to, čo sa udialo vo Vihorlate, až takým prekvapením. Na situáciu v tejto fabrike, ako aj na správanie vlastníka Vihorlatu - VSŽ, a. s., upozorňoval OZ KOVO už pred dvoma rokmi na verejnom zhromaždení v Snine. "Včera na mimoriadnom rokovaní závodného výboru OZ KOVO sme konštatovali, že situácia je reálna a vyvolali ju nepriaznivé ekonomické výsledky firmy, ako aj isté finančné dedičstvo minulosti, keď došlo k prevzatiu starých úverov a zrušeniu špeciálnej výroby. Ďalej nedostatočný výkon vlastníckych práv, a taktiež nedôsledná práca vrcholových manažmentov, ktoré doteraz pôsobili vo Vihorlate."
OZ KOVO si do budúcnosti želá, aby občania a zamestnanci Vihorlatu neboli znervózňovaní rôznymi demagogickými prehláseniami. Pre zamestnancov Vihorlatu pripravujú Deň otvorených dverí, zameraný na bezplatné právne poradenstvo, týkajúce sa pracovno-právnych vzťahov, respektíve otázok v oblasti sociálnych dávok.
Balica však neočakáva fatálny prepad zamestnanosti.
Naopak obavu zo znižovania zamestnanosti prejavil predseda závodného výboru OZ Metalurg František Cenkner. "Desať rokov sa hovorí iba o reštrukturalizácii starých úverov a o racionalizácii pracovných miest. V porovnaní s rokom 1989 odišlo z fabriky 71 percent ľudí."
Predseda Cenkner nie je presvedčený o prezamestnanosti vo fabrike, "firma má iba nedostatok zákazkovej náplne pre súčasný stav zamestnancov". Zároveň uviedol, že OZ Metalurg pri Vihorlate, a. s., Snina pripravuje list premiérovi Vlády SR Dzurindovi, v ktorom chcú upozorniť na situáciu vo Vihorlate a požiadať ho o pomoc hlavne pri riešení starých úverov a špeciálnej výroby.
Všetci zúčastnení sa zhodli v tom, že rozpredaj Vihorlatu po častiach by znamenal jeho definitívny zánik. Preto vyjadrili podporu myšlienke strategického investora, ktorý by Vihorlat kúpil ako celok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
