cára, od apríla do októbra čakal boľševikov v Rusku bleskový vzostup. Ostávalo už iba uchopiť moc. V novembri strana ešte váhala, Lenin sa však rozhodol okamžite prevziať moc a spolu s Trockým plánoval revolučný prevrat. Na Leninovu výzvu vypukla 24. októbra - podľa nášho, gregoriánskeho kalendára 6. novembra - vzbura. S podporou krížnika Aurora získali boľševickí vojaci kontrolu nad Petrohradom a zmocnili sa Zimného paláca. Lenin zostavil boľševickú vládu a oznámil uzavretie okamžitého mieru, ako aj odovzdanie pôdy roľníkom. Tak sa začal najväčší experiment v dejinách ľudstva, ktorý mal priniesť sociálnu spravodlivosť a rovnosť všetkým vrstvám obyvateľstva. Ako však v podobenstve "Zvieracia farma" napísal George Orwel, násilná revolúcia nastolila spoločenstvo, v ktorom sú si síce všetci rovní, avšak postupnou premenou vzniká systém, kde väčšinu rovných ovláda hŕstka ešte rovnejších.
Navyše deti revolúcie sa stávajú jej obeťmi. Taká je však asi každá revolúcia. Stačí sa obzrieť vôkol seba.
7. november, deň prevzatia moci boľševikmi, kedysi oslavovaný okrem rétorických prejavov v masmédiách a na tribúnach, ako aj večerným lampiónovým sprievodom, sa rozhodli osláviť aj v Jazz Clube. Úmysel bol recesistický - trebalo prísť v komsomolskej, zväzáckej či aspoň pionerskej rovnošate - pokiaľ nevlastníte esenbácku či milicionársku uniformu - vtedy vás vpustili zadarmo. Privítanie sa dialo podobou stakana vodky alebo borovičky z horčičákov - záviselo, nakoľko ste sa cítili. V podzemí klubu vás sprvoti privítali pôvodné prejavy Lenina, Gottwalda a Husáka, nahraté z dobových nahrávok.
Jazz Club sa tak usiluje vytvoriť každoročnú tradíciu započatú vlaňajškom. Kroje a "šuby" obsluhujúceho personálu v podobe zväčša ruských dôstojníkov a kozákov pochádzajú z divadla. Busty štátnikov vedenie podniku prácne zozbieralo. Päť sovietskych zástav daroval Vlado Železňák. Ďalšie milodary klub vďačne prijme.
A?
A to je všetko.
Nasledovala obvyklá diskotéka z nosičov Marka Petráša. Nie muzika aspoň z obdobia tých rokov. Nehovorím častušky, Vysockí, Gotti, Černocké, Rottrové, Grúni, Herméliové, Duchoňovia, Pugačevové, ba Olympic, Blue Effect, Prúdy alebo Collegium Musicum. Ale aspoň Janečkove Kroky, Liškovia, Ulmovia, Leiferové, Konárikovia, Stašáci. Bolo by toho požehnane. Na všetko treba profi prípravu. Nie iba navliecť sa do úboru. Navyše, zväčša mladé návštevníctvo, výzvu priniesť si z domu dobový kostým opomenulo. Večer bralo ako kostýmovaný entertainment. Časy nežili či nezažili. Renesancia, baroko, socik - vsjo ravnó. Bolo to dávno. Ľudská pamäť, aj rodičovská, je krátka. Treba si užiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
