inštitúcie, "nech je akékoľvek". Ako právnik však poukazuje na skutočnosť, že ÚS SR sa v rozhodnutí o zamietnutí podania koaličných poslancov jednoznačne odchýlil od svojich predchádzajúcich stanovísk a právnych názorov, čo znamená zásadný zvrat v stabilite a kontinuite jeho rozhodovacej činnosti.
"Znamená to, že žiadny navrhovateľ si v budúcnosti nebude môcť byť istý, že sa jeho vec bude na ÚS posudzovať z rovnakých právnych východísk, ako sa posudzovala podobná vec v minulosti. Čo to znamená pre právnu istotu, si dokáže každý domyslieť," zdôraznil v rozhovore pre TASR. Podľa jeho názoru nie je možne pochopiť, prečo ÚS hovorí o nemožnosti posudzovania "postupu prezidenta" podľa zákona o spôsobe vykonania referenda. Poslanci o to nežiadali a ani žiadať nemohli už aj preto, že zákonný postup prezidenta nie je v tejto súvislosti dôležitý, nakoľko je dôležitý iba ústavný akt prezidenta, ktorým je vyhlásenie referenda v Z.z., čo sa deje na základe čl. 95 a čl. 102 písm. m) Ústavy SR. "Článok 93 ods. 3, o ktorého výklad sme žiadali, preto priamo súvisí s ústavnou kompetenciou prezidenta definovanou v čl. 95 a 102 písm. m) ústavy a zákon, na ktorý ÚS poukazuje, túto kompetenciu iba podrobnejšie upravuje. Z ústavného hľadiska je preto dôležité iba rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda (vyhlásené referendum sa musí uskutočniť), nakoľko iba cez toto rozhodnutie práve prezident určuje, či je referendum v súlade s čl. 93 ods. 3 ústavy alebo nie," konštatoval Kresák.
Právny expert SOP súčasne upozornil, že stanovisko ÚS obsiahnuté v jeho Komuniké a podpísané jeho predsedom obsahuje rozhodujúcu vetu (Ústavný sud uzavrel.....), v ktorej evidentne chýba jedno alebo viac slov. "Aj tento nedostatok niečo signalizuje," dodal Kresák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
