ukončené koncom roka 2002, čo by niektorým kandidátskym krajinám umožnilo členstvo v roku 2003. Väčšina európskych predstaviteľov je však presvedčená, že kvôli dôležitosti tejto otázky a potrebe ratifikácie vládami členských krajín sa pätnástka o nové krajiny nerozšíri pred rokom 2005. Komisia schválila optimistické hodnotenie projektu rozšírenia, pričom načrtla itinerár prác na nasledujúce dva roky, ktoré môžu teoreticky viesť k rozšíreniu v roku 2003. "Komisia predpokladá, že v prípade efektívneho napĺňania stratégie predloženej v dokumente, budú koncom roka 2002 vytvorené podmienky umožňujúce zavŕšiť rokovania s kandidátskymi krajinami spĺňajúcimi všetky kritériá pre členstvo," uvádza sa v dokumente.

EÚ sa bude na decembrovom summite vo francúzskom Nice rozhodovať o ďalšom postupe najväčšieho rozširovania únie o desať krajín strednej a východnej Európy vrátane Slovenska a dva stredomorské ostrovy. Turecko, 13. kandidát, zatiaľ nesplnilo podmienky na začatie rozhovorov o členstve. Kandidátske krajiny tzv. helsinskej skupiny, v ktorej sú Slovensko, Malta, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Bulharsko, komisia vyzvala, aby urýchlene pripravili pozičné dokumenty k tým kapitolám legislatívy EÚ, v ktorých sa cítia pripravené. S najpokročilejšími kandidátmi tejto skupiny by bolo po posúdení pripravenosti možné otvoriť rokovania vo všetkých kapitolách "čo najskôr v roku 2001", uviedla komisia v strategickom dokumente.

Za prioritné pre prvý pokrok 2001 označila komisia voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu, právo spoločností, kultúru a audiovizuálnu politiku, sociálnu politiku a zamestnanosť, životné prostredie a vonkajšie vzťahy. Únia deklaruje ako svoju prioritu, že predloží spoločné pozície voči týmto kapitolám vrátane odpovedí na žiadosti o prechodné obdobia. V druhej polovici budúceho roku budú prioritné kapitoly hospodárska súťaž, doprava, energetika, dane, colná únia, poľnohospodárstvo, rybolov, spravodlivosť a vnútro a finančná kontrola. V prvom polroku 2002 sa potom dostanú na rad ostávajúce problémy z poľnohospodárstva, regionálna politika a štrukturálne nástroje, finančné a rozpočtové otázky, inštitúcie a ostatné, uviedla EK v strategickom dokumente.

V ekonomickej oblasti prišla EK s novým rozdelením. Na prvé miesto umiestnila Maltu a Cyprus, ktoré spĺňajú obidve ekonomické kodanské kritériá - sú fungujúcimi trhovými ekonomikami a sú schopné čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci EÚ. Estónsko, Maďarsko a Poľsko sú fungujúcimi trhovými ekonomikami a druhé kritérium by mali splniť "v blízkej dobe". Podobne s menšou odchýlkou sú na tom Česká republika a Slovinsko. Litvu a Slovensko označila komisia prvýkrát za fungujúce trhové ekonomiky a tieto dve krajiny rovnako ako Lotyšsko (to splnilo prvé kritérium už vlani) budú schopné čeliť konkurenčným tlakom v strednodobom časovom horizonte. Ani jedno z týchto kritérií nespĺňajú Bulharsko, Rumunsko a Turecko.

Slovensko naďalej plní politické kritériá a ďalej pokročilo v upevňovaní demokratického systému a normálneho fungovania inštitúcií. Došlo však k istému zníženiu rýchlosti reforiem čiastočne kvôli nezhodám vo vládnej koalícii, uvádza sa v dokumente. Komisia vymenovala mnoho oblastí, v ktorých je dosiahnutý pokrok nedostatočný: posilnenie nezávislosti súdnictva, zlepšovanie postavenia Rómov, reforma verejnej správy. "Boli prijaté isté právne kroky k posilneniu nezávislosti súdnictva. Avšak kľúčové časti reformy, najmä zmena ústavy s ohľadom na nomináciu a skúšobné obdobia sudcov, ktoré boli stanovené ako krátkodobé priority, neboli prijaté. Preto je potrebné ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť nezávislosť súdnictva." Komisia tvrdí, že ostáva priepasť medzi formuláciou politík a ich implementáciou v oblasti riešenia problémov menšín. "Hmatateľné zlepšenie postavenia najmä rómskej menšiny...ktoré boli tiež krátkodobou prioritou...nebolo kvôli tomu do veľkej miery dosiahnuté." Prijatie zákona o štátnej správe a začatie implementácie stratégie reformy verejnej správy - ďalšie krátkodobé priority z roku 1999 - meškajú. V týchto dôležitých oblastiach reformného procesu je preto potrebné udržať trvalé úsilie, píše sa v správe.

"Slovensko môže byť považované za fungujúcu trhovú ekonomiku a malo by byť schopné čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie v strednodobom časovom horizonte za predpokladu, že program štrukturálnych reforiem bude plne implementovaný a rozšírený o ostávajúce reformy." EK privítala posilnenie makroekonomickej stability, avšak vyslovila znepokojenie nad návrhom budúcoročného rozpočtu. "Súčasný návrh rozpočtu na rok 2001 prináša riziko ohrozenia výsledkov stabilizácie a strednodobá udržateľnosť verejných financií nie je zaručená," konštatuje správa. Podľa nej musia byť dokončené prebiehajúce reformy a nová legislatíva musí byť efektívne implementovaná. Je potrebné posilniť bankový dohľad. Komisia tiež zdôrazňuje potrebu realizovať privatizáciu vo finančnom a energetickom sektore podľa plánu. Prioritou musí byť efektívna implementácia legislatívy a administratívne kapacity.

Slovensko pokračovalo vo výraznom pokroku v oblasti preberania legislatívy EÚ, a tým aj schopnosti prevziať záväzky členstva v nej. Pokrok však nie je jednotný vo všetkých kapitolách. V množstve oblastí SR zaostáva - či už ide o právo spoločností, poľnohospodárstvo, dopravu, regionálnu politiku, životné prostredie alebo finančnú kontrolu. Pokrok je navyše viditeľnejší v prijímaní legislatívy ako v posilňovaní inštitúcií zodpovedných za jej implementáciu a vynucovanie. Výrazný pokrok zaznamenala EK v oblasti štatistiky, priemyselnej politiky, telekomunikáciách, sektore audiovízie, ako aj v oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľov. EK privítala zosúladenie v oblasti vízovej a azylovej politiky. "Čo sa týka administratívnych kapacít, dosiahlo Slovensko až na málo výnimiek malý pokrok v posilňovaní relevantných inštitúcií," konštatuje sa v správe, podľa ktorej k týmto slabým stránkam prispieva odklad reformy verejnej správy a prijatie zákona o štátnej službe.

Hodnotiaca správa Európskej komisie (EK) je z hľadiska výsledkov Slovenskej republiky potešiteľná. Konštatoval to dnes podpredseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Švec. Zdôraznil, že v postavení rómskeho etnika, kritizovanom v správe, bude možné očakávať zlepšenie po zosúladení projektov SR týkajúcich sa Rómov s projektmi Európskej únie (EÚ). Švec sa vyjadril aj o názore EK, podľa ktorého súčasný návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 prináša riziko ohrozenia výsledkov stabilizácie a strednodobá udržateľnosť verejných financií nie je zaručená. Podľa jeho slov sa nájdu rezervy aj vo výdavkovej časti rozpočtu, pričom parlament je pripravený rozpočet s určitými úpravami schváliť. "Verím, že aj v tejto oblasti dosiahneme pozitívny výsledok," dodal Švec.

Predseda Výboru NR SR pre európsku integráciu František Šebej uviedol, že zlepšenie postavenia Rómov je trvalým a zložitým problémom, ktorý sa bude vyskytovať aj v budúcoročnej správe EK. O kritike EK, že nezhody vo vládnej koalícii spôsobili isté zníženie rýchlosti reforiem, povedal, že tieto nezhody možno riešiť štandardným a pokojným spôsobom.

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a hlavný vyjednávač s Európskou úniou Ján Figeľ vníma hodnotiacu správu Európskej komisie (EK) ako "pozitívnu, pravdivú, a teda aj kritickú". Správa podľa neho prináša pozitívne hodnotenie oceňujúce konkrétny pokrok Slovenska pri budovaní trhovej ekonomiky a konkurencieschopnosti. Zároveň dáva aj nepriame podnety na uskutočnenie konkrétnych krokov v oblastiach, kde pokrok bol nedostatočný či minimálny, konštatoval.

Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda sa ku hodnotiacej správe Európskej komisie vyjadrí dnes na oficiálnej tlačovej konferencii.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.