okolo seba rozvíril príchod orchestra Diabolské husle do Košíc. Pod vedením kapelníka Jána Berkyho ml.(husle), to ďalší členovia v podaní Martin Sleziak (husle), Ernest Šárközy (cimbal), Jozef Farkaš a Emil Hasala (violy) a Tibor Lévai (kontrabas), poriadne roztočili už od samého začiatku. Spotené obecenstvo sa okamžite chytilo na najrôznejší výber operetných či muzikálových melódií, najväčší ohlas však zožali ako ináč, tie naše ľudové a hneď po nich úspešne tlieskali ruskej kalinke či gréckym rytmom. Orchester opäť raz dokázal opodstatnenosť slávy svojho mena. Originálne úpravy starých diel a dokonalé zvládanie nástrojov si aj úplný laik mohol s otvorenými ústami vychutnať napríkald i pri spoločnej hre s gitaristom Jurajom Burianom. O tom, že hudba hranice nemá a pokojne sa dá skĺbiť hoci aj taký jazz s ľudovkou, po nedeľňajšom koncerte už snáď nik nepochyboval. Po dobrej dvojhodinke hrania nasledovalo zopár nevyhnutných temperamentných prídavkov a potom už len zaslúžene dlhé ovácie stojaceho publika, pričom zábava v radoch hudobníkov pokračovala ešte dlho po koncerte až do ráno bieleho.

Našli sme si ich doružova vyspatých až na druhý deň okolo obeda, kedy si traja najzhovorčivejší členovia našli čas aj na naše otázky.

Ako hodnotíte koncert v Košiciach a vôbec, ako vás prijali východniari na vašej koncertnej šnúre?

Martin Sleziak:"Máme tu veľa kamarátov, skoro všetci sa prišli na nás i pozrieť. Vždy to dobre padne, ľudia v Košiciach nás vešmi príjemne privítali. Hoci je pravda, že je tu o čoci priateľskejšia, spontánna až rodinná atmosféra."

Ste značne scestovaní, ktorý národ na vás svojim temperamentom najlepšie zapôsobil?

Martin:"Odozvy sú všade rovnaké, naša hudba sa zatiaľ páčila všade tam, kde sme prišli."

Hráte hudbu, ktorá v podstate nestarne, je to pre vás ako interpretov akási živá voda?

Ján Berky:"Samozrejme, veď pre nás ako muzikantov je najväčším ohodnotením, ak nás ľudia berú a zatiaľ sú odozvy stále rovnaké, veľmi pozitívne. Teda aj keď starneme, na pódiu je naša hudba a my s ňou rovnaká, nestarnúca."

Považujete za náhodu to, že hráte v takom zoskupení, v akom hráte, že ste to práve vy, čo ste sa našli?

Berky:"Určite by sme všetci prijali, keby bol orchester väčší a bolo by nás viac. Lenže je ťažká ekonomická doba, takže sme tak, ako sme a zatiaľ to je ideálne."

V nedeľu ste hrali bez svojho siedmeho člena, violončelistky Silvie Šárközyovej...

Berky: Tá má krajšie povinnosti ako chodiť po zábavách a vyhrávať. Má bábätko a s ockom je v stálom telefonickom kontakte šestnásť hodín denne (pozrie smerom k cimbalistovi Ernestovi Szárközymu)."

Ernest:"Máme malú sedemmesačnú dcérku, volá sa Vaneska."

Ak vám to má spolu ladiť musíte byť priateľmi i v živote, je to tak? Ako riešite prípadné hádky?

Martin:"My sa dlho nehneváme, veď sme viac spolu ako s vlastnými rodinami a to by sa v hádke nedalo vydržať. Je to taký svojrázny vzťah, hahaha. Ale myslím, že medzi sebou nemáme problémy."

Prečo sú v orchestroch väčšinou muži? Či už je to folklór alebo vážna hudba...

Berky:"Nemôžeme otehotnieť, hahaha."

Stali sa vám už pri vystúpeniach nejaké kiksy?

Martin:"Stane sa, pravdaže, občas jednoducho zabudneš čo máš hrať, máš dieru v mozgu."

Berky:"Raz som si zabudol topánky, nechal som si ich doma vo výťahu. Kolega mi potom požičal asi jedenástky také veľké plutvy a s tými som si na pódiu musel klopkať do rytmu. Vyzeralo to nanajvýš smiešne."

Máte za sebou už osem CD-nosičov, na tom poslednom účinkoval jazzový gitarista Juraj Burian či známa Lucie Bílá. Podľa čoho si vyberáte hostí?

Martin:"Musíme sa poznať, nemáme na výber nijaký kľúč. Väčšinou sú to dobrí kamaráti z branže. Vždy to príde tak náhodou. Ďuro Burian je svojou gitarou veľmi blízky našim slákom a zistili sme že to spolu ide, dá sa to počúvať a znie to veľmi dobre."

Aké sú vaše iné životné drogy okrem hudby, sami ste sa na koncerte označili za zoskupenie XXL...

Martin:"Áno, je to jedlo, všetci veľmi radi jeme. A potom ešte cigarety, hoci fajčia len dvaja z nás."

Na pódiu je nevyhnutná dobrá kondička, ako si ju udržiavate?

Martin:"Hraním."

Berky:"Ale nie, Martin si dokonca kúpil stacionárny bicykel, ale nevie sa pohnúť, hahaha, musí dávať pozor na chodcov, haha."

Nakoniec ešte, čo vás najbližšie čaká?

Martin:"Veľa roboty. Pripravujeme program s flamengovou tanečnicou, s ktorou vystúpime v Švajčiarsku i Nemecku. No a potom ďalšie CD-čka, ktoré vyjdú niekedy na budúci rok."

Zastavíte sa vôbec niekedy?

Martin:"Veď teraz sedíme, hahaha a potom pôjdeme na dve hodinky do Bomby."

Berky:"Na relax máme fakt veľmi málo času. Kedysi sme mali také dobré umysly, že budeme chodiť na tenis, ale nestalo sa."

Ernest:"Dokonca aj spod stromčeka musíme utiecť. Lebo hráme vo Švajčiarsku pravidelne 25. decembra."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.