20 rokov, keď v Leningrade prvýkrát zaznela jeho Symfónia č. 1. Túto absolventskú prácu v priebehu niekoľkých rokov uviedli najväčší svetoví dirigenti. Stal sa z neho uznávaný klasik hudby 20. storočia. Hoci bol navonok oficiálnym skladateľom a napísal napríklad Symfóniu 1917 a symfonickú báseň Október, komponoval slobodne, písal to, čo sám uznal za vhodné. Vytvoril svoj originálny hudobný jazyk. Na vojnové udalosti zareagoval známou Siedmou a Ôsmou symfóniou, preto sa po skončení vojny od neho čakala mohutná oslava víťazstva. Neveľká 9. symfónia šokovala prostou radosťou, sviežosťou, vtipom. Na štvrtkovom koncerte košickej Štátnej filharmónie zaznie v druhej časti práve toto Šostakovičovo dielo.
Pred ním uvedie filharmónia Glinkovu predohru k Ruslanovi a Ľudmile a Čajkovského Koncert pre klavír a orchester G dur, ktorý neprávom stojí v tieni známeho "b molu". Mnohí ho pritom považujú za hodnotnejšie a krajšie dielo. Sólové party bude hrať Zuzana Paulechová Štiasna, ktorá už ako 13-ročná zvíťazila na medzinárodnej klavírnej súťaži v Ústí nad Labem, neskôr získala ocenenia na mnohých ďalších významných súťažiach, koncertovala na medzinárodných pódiách a nahrávala pre rádiá i televíziu. Za dirigentským pultom bude stáť významná osobnosť hudobného života, človek, ktorý veľkou mierou poznamenal profilovanie Štátnej filharmónie Košice. Bystrík Režucha bol jej šéfdirigentom v rokoch 1968 1981 a neskôr opäť v rokoch 1993 1995. Významným obdobím jeho života bolo aj pôsobenie v Symfonickom orchestri Čs. rozhlasu v Bratislave a v Slovenskej filharmónii. Ako hosť stál pred orchestrami európskych, ázijských i amerických orchestrov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
