Poděbrad", rytina portrétu je umiestnená na lícnej strane v elipsovitom medailóne. Autorom výtvarného návrhu štátovky bol Edmund Dulac. Pri kreslení Poděbradovho portrétu autor využil už hotový portrét, ktorého autorom bol Mikuláš Aleš. Podarilo sa nám zistiť, že Poděbradov portrét na bankovke je zrkadlovo obrátený oproti originálu. Strana rubu je kompozične dobre vyvážená, dominujúcim prvkom je hrad Karlštejn. V nepotlačenom elipsovitom medailóne je umiestnená figurálna vodotlač. Námetom vodoznaku je syn ministra Feierabenda, podobne ako u päťstokorunáčky. Na celom platidle má výrazné postavenie čierna farba, ktorá sa trblieta v rôznych odtieňoch.

Dodnes sa zachoval návrh, ktorý sa nikdy nerealizoval. Je kreslený ručne na papieri veľkosti 150 x 85 mm. Farebne je veľmi pestrý, dominujú farby zelená, hnedá, svetlo fialová a červená. Autorom nerealizovaného platidla bol Hugo Fleury. Do ornamentálnej výzdoby lícnej strany vypracovaného štočku autor šikovne vkomponoval portrét Dr. Eduarda Beneša, prezidenta Československej republiky v exile. Návrh rubu vypracovali ešte počas druhej svetovej vojny v ateliéri tlačiarne Waterlov & Sons.

Vráťme sa späť k tisíckorune, ktorá sa predsa len realizovala. Funkciu peňazí spĺňala v období od 1. 11. 1945 do 31. 5. 1953. Hneď, ako sa dostala do obehu, bola prehlásená za bankovku NBČS. Jej platnosť skončila v roku 1953, kedy došlo k nečakanej menovej reforme. Menová reforma priniesla veľké zmeny, ktoré sa prejavili ukončením platnosti týchto bankoviek. Možno keby nebolo došlo k menovej reforme, tieto platidlá ešte mohli pár rokov obiehať. Funkciu peňazí prebrali bankovky vzoru 1953, ktoré mali oproti starým veľkú kúpnu silu. Pred menovou reformou hodnota týchto tisícov zo dňa na deň klesala. Tisíckorunačiek sa zachovalo veľa, vyskytujú sa bežne. Napriek tomu z nich môžeme vytvoriť peknú zbierku povojnových bankoviek, ktoré platili na našom území.