Eugena Bárkányho (28. 8. 1885 - 3. 11. 1967, Bratislava).
Evanjelické kolégium vyštudoval v Prešove a techniku v Budapešti, kde v roku 1908 získal titul stavebného inžiniera. Ako železničný staviteľ projektoval mosty na Bátaszék-Pécs. V roku 1911 si otvoril stavebnú kanceláriu v Prešove. Vyprojektoval a postavil množstvo rodinných domov, verejných budov, kín, škôl, kultúrnych domov, synagóg, kostolov, staničných budov v Čelovciach, Michalovciach, Lipanoch, Sečovciach, Spišskej Belej, Bardejove i v Košiciach.
Viac bol známy ako reštaurátor. V rokoch 1913 - 1922 reštauroval barokový kostol v Prešove - Nižnej Šebastovej, evanjelický kostol a radnicu v Prešove, barokovú vežu radnice a nového evanjelického kostola v Kežmarku. Stal sa kronikárom židovských náboženských obcí na Slovensku. Napísal mnoho článok o ich dejinách a vývoji, o architektúre synagóg a cintorínov. Zaoberal sa aj kúpľníctvom na Slovensku. Bol spolupracovníkom Štátneho židovského múzea v Prahe. V roku 1929 založil v Prešove Židovské múzeum, ktoré v druhej svetovej vojne zaniklo. Námetmi jeho obrazov boli krajiny okolo Stredozemného mora, ktoré často navštevoval, ale aj Slovensko s jeho krásami, ľudom a krajmi. V týchto akvareloch sa inšpiroval národopisným materiálom z východného a stredného Slovenska, ktorý zbieral pre Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied.
Autor: Anna Papiežová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
