ozbrojení a vycvičení pre svoju službu. Stoja pri svojich zverencoch a doslova ich ochraňujú vlastným telom. Skutočne by dnes nikoho nenapadlo, zvoliť si nejakého neviditeľného ochrancu a spoliehať sa na jeho pomoc. Avšak v minulosti to bolo omnoho samozrejmejšie.
Osobitnými strážcami boli nebeské bytosti a niektoré z nich boli počas svojho pozemského života krehké a telesne slabé osoby. No veľkosťou ducha a mimoriadnymi vlastnosťami sa stávali nasledovaniahodnými a predovšetkým tými, ktorým sa dalo bezvýhradne dôverovať.
Klasickým príkladom takejto patrónky bola svätá Klára. Od detstva bola slabučká a žijúca v takých tvrdých podmienkach, chudobe a prísnosti, že bola trvale pripútaná na lôžko. Zo svojho kláštora, neďaleko kostola San Damiano v Assisi sa takmer nepohla. Jej životnou náplňou popri početných modlitbách a prosbách za odvrátenie vojnových nebezpečenstiev bolo aj zhotovovanie oltárnych prestieradiel a omšových rúch. Verne ju v tejto činnosti napodobňovali jej družky rehoľníčky nazývané klarisky. Rehoľu založila v roku 1215, krátko na to, ako sa pridala k ideálom Františka Assiského. Podľa jeho vzoru sa zriekla bohatstva a zvolila si výsadu chudoby. Podľa rozprávaní ostrihal vraj František mladej Kláre dlhé vlasy, než jej odovzdal mníšsky habit a závoj. Táto 17-ročná dievčina, vraj veľmi krásna, sa zamilovala do Božej Lásky. A aby to dokázala, vzala výzvu Františka doslova, keď sa obliekla do vreca a žobrala v meste. Duchovná spriaznenosť obidvoch sa odrážala nielen na spôsobe ich života, ale aj v trpezlivom ovplyvňovaní cirkevných hodnostárov. Obidvaja museli dlho čakať, kým vtedajší pápeži schválili ich reguly. Chudoba a odriekanie boli aj v ich dobe úžasným protikladom k nádhere a prepychu súdobej cirkvi.
V svojom malom kláštore žila Klára iba z milodarov, odmietajúc všetky dôchodky a spoločné vlastníctvo. Bola oddaná svojim spolusestrám. Postila sa, nosila šaty z drsnej látky a chodila bosá. Zomrela v kláštornej cele vo veku 60 rokov a už 4 roky na to bola svätorečená. Zachovalo sa po nej niekoľko listov, dopisovala si so svätou Anežkou Českou, ktorá založila kláštor klarisiek v Prahe.
V roku 1958 sa stala patrónkou televízie vďaka zjaveniu, ktorý popísal jej životopisec Tomáš z Celana. Raz počas Vianoc bola veľmi chorá a nemohla sa zúčastniť rannej pobožnosti. Ako tak ležala sama na lôžku, počula rannú omšu v kostole, hlasy spevákov, silnejúci i slabnúci zvuk orgánu a zároveň sa jej zjavil Kristus v jasliach.
V civilnom kalendári sa oslavuje jej sviatok 29. októbra, no v cirkevnom má trvalé miesto 11. augusta.
Autor: PhDr. Klaudia Buganová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
