svetlo sveta súbežne s polčasovým odpočtom vlády v interpretácii Mikuláša Dzurindu. Porovnanie oboch materiálov je vskutku interesantné, veď mnohé oblasti skúmania sa krížia. Keďže však na krajinu padlo tzv. moratórium a nechceme mať na svedomí predčasné voľby, k Dzurindovmu veľdielu sa vrátime radšej v lepších časoch. Stojí za to - ale správa EK tiež.
Okamžite po jej akože-zverejnení sa zdvihla vlna reakcií. ("Akože-zverejnení" preto, lebo má 100 strán anglicky písaného textu, čo absolútne vylučuje, že by si ju ktorýkoľvek z politikov, ktorí sa k nej včera "zasvätene" vyjadrovali, stihol naštudovať.) Aj preto sú všetky komentáre, samozrejme, neobjektívne a vedené iba priehľadným politickým zámerom uhrať posledný predreferendový štich. Napriek tomu je z kľúčových téz správy možné vycievkovať základné posolstvo. To však, bohužiaľ, môže naladiť k "pozitívnemu" (to je prívlastok, ktorý všetci pospomínali) vnímaniu tejto analýzy skutočne iba našich koaličných politikov. Nikoho iného.
EK proste s malými obavami uznáva plnenie politických kritérií. (Walter Rochel, veľvyslanec EU: "Politické kritériá nie je možné vnímať ako raz a navždy dané, vyžadujú si neustálu pozornosť"). Tie sú však absolútnym minimom, zvládli ich aj Rumunsko s Bulharskom. Zároveň ale komisia vzniesla závažné výhrady proti rýchlosti a obsahu reforiem, a to vrátane politických. Pochvalné tóny síce zazneli, v kontexte s obsahom rovnakých správ o iných štátoch, resp. aj našou spred roka je však celkové hodnotenie silne rezervované. Stačí vedieť čítať. Premiérov bonmot, že "si nie je istý, či nájdeme takú kandidátsku krajinu, ktorá by viac pokročila", je neprístojným mastením si brucha. Ak myslel na počet pootváraných resp. už uzavretých negociačných kapitol, ide o veľmi lacný trik: Naozaj síce doháňame krajiny prvej vlny, ale to preto, lebo úvodom sa rokuje v relatívne najjednoduchších oblastiach. To je hlavný dôvod (iste nie jediný), prečo nám prvý rok išiel podstatne hladšie, ako susedom ich tretí.
Najpodstatnejšie pre zistenie, ako naše snaženie honoruje EK, je akési polooficiálne rozškatuľkovanie na päť skupín podľa kritéria konkurencieschopnosti ekonomiky. V prvej, ktorá by mohla okamžite splynúť s trhovým priestorom EU, sú Cyprus a Malta, teda štáty, ktoré sa nemuseli vyváľať z komunistického svinstva. S malými výhradami, ale v zásade už zlučiteľné s EU, sú v skupine 2a Estónsko (!!), Maďarsko a Poľsko (veľmi spochybňované v poslednom čase). Až po nich idú Česko a Slovinsko (2b), ktoré s výhradami väčšími ešte boli uznané za KRÁTKODOBO kompatibilné. Slovensko je potom s Litvou a Lotyšskom až v 3. skupine, ktorej sa síce priznáva status "fungujúcej trhovej ekonomiky", ale schopnej konkurencie v prostredí EU až v STREDNODOBOM horizonte. Štvrtá kategória sú Rumuni s Bulharmi.
Hodnotitelia z EK teda naznačili dve deliace čiary, z ktorých prvá beží po línii krátko-resp. strednodobej kompatibility. Označenie za "fungujúcu trhovú ekonomiku", ktoré naši politici unisono vyzdvihujú, je síce skutočne pokrokom oproti minulému roku, nedá sa ale odtrhnúť z kontextu vyššieuvedenej hierarchie. "Trhovo nefunkčný" je optikou EK iba Balkán - to je tá druhá deliaca čiara.
Aby sme neobišli konkrétnosti, ktoré sú dôležité (informácií zo správy je veľa a nemajú všetky rovnakú výpovednú hodnotu). EK označila za "nedostatočný" pokrok SR v celom rade oblastí. Nepríjemná je chladná sprcha v oblasti menšinovej politiky (ktorú osedlal hneď Csáky, keď pripomenul klasickú agendu SMK; výhrady však smerujú v drvivej väčšine k rómskemu problému). Celkom očakávane sa EK otrela o meškanie súdnej reformy (čiže fakticky novela ústavy - bez nej je nemožná), kde čaká najmä na vymazanie inštitútu "skúšobnej lehoty" pre začínajúcich sudcov. Samozrejme, všimli si aj pomalé umieranie reformy verejnej správy. Ďalšie ťažisko leží na ekonomike, kde - zo záhadných dôvodov - pochválili iba postup privatizácie bánk. Azda najväčším úderom pre vládu sú potom vyjadrené obavy z návrhu rozpočtu na rok 2001, ktorý podľa EK hrozí opätovnou destabilizáciou verejných financií. Všimli si tiež, že doslova stoja základné sektorové reformy - zdravotníctva, školstva, sociálneho systému.
A ešte by sa toho našlo. Prierezový rozbor správy nenecháva najmenšej pochybnosti, že druhý rok koalície sa im - jemne povedané - nepozdával.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
