roku okolo 14.10 hod. na parkovisku pred vchodom do Čínskej reštaurácie v Košiciach. Mužom, ktorý sa pod tento hrôzostrašný čin podpísal, je 35-ročný Košičan Miroslav J.

Tragédii predchádzalo stretnutie s poškodenými, ktorí sedeli v Toyote Celia na parkovisku pred Čínskou reštauráciou. Po stručnej výmene názorov s obžalovaným, ktorý stál pri dverách auta, sa pohádali. Miroslav J. vytiahol pištoľ kalibru 7,65 mm Browning a strelil Jaroslavovi Borošovi sediacemu vpredu na pravom sedadle, do hlavy. Potom si zobral na mušku vodiča Rudolfa Pokutu, na ktorého štyrikrát vystrelil. Keď ten z vozidla vypadol, podišiel k nemu a zo vzdialenosti menšej ako 50 centimetrov na neho opäť vystrelil. Obidvaja muži zraneniam na mieste činu podľahli.

Z trestného činu vraždy spáchanej na dvoch osobách, v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania, krajský prokurátor obžaloval súkromného podnikateľa Miroslava J. z Košíc. Ten, keďže psychicky veľmi ťažko znáša následky svojho konania, požiadal predsedu senátu, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, čo sa aj stalo. Z čítania výpovede obžalovaného z prípravného konania vyplynulo, že sa od februára tohto roku snažil vyriešiť svoj bytový problém kúpou bytu. Keď sa na neho nakontaktovali dnes už nebohí Košičania Róbert Pokuta a Jaroslav Boroš, potešil sa, že mu s tým pomôžu. Tí dvaja sa naozaj usilovali a výsledkom ich snaženia bola zmluva o budúcej kúpnej zmluve na 3-izbový byt na Meteorovej ulici v Košiciach. Majitelia bytu dostali 300 tisíc korún a poškodení, ktorí kúpu sprostredkovali, 50 tisíc korún. "Začal som robiť v byte stavebné úpravy, aby sme sa tam mohli s manželkou presťahovať. Lenže v apríli som sa dozvedel, že v liste vlastníctva na uvedený byt nie je moje meno. Uvedomil som si, že ma oklamali. Zaplatil som, ale nič som nemal. Najprv som mal doplatiť 40 000 korún, no keď sme sa stretli na parkovisku pred Čínskou reštauráciou, Pokuta už odo mňa žiadal 100 tisíc korún. Sedel spolu s Borošom v Toyote. Pohrozil mi, že ak nezaplatím, môj byt strelia niekomu inému. Povedal som im, že toľko peňazí zohnať nedokážem. Pýtal som sa ich, ako si to vlastne predstavujú, že som do rekonštrukcie toho bytu už dosť investoval. Boroš mi len s úsmevom na perách zopakoval, že ak nezaplatím… Uvedomil som si, že prídem o všetko a vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Vytiahol som pištoľ a začal som strieľať… Bol som v šoku, nemyslel som na následky toho, čo robím," povedal na svoju obranu a ozrejmil motív svojho konania obžalovaný. Zdôraznil, že k tomu čo sa stalo, ho vyprovokovali tí dvaja. Nielen, že ho oklamali, ale sa mu ešte aj vysmievali a chceli ďalšie peniaze.

O

bžalovaný nepoprel ani to, že si deň pred dvojnásobnou vraždou kúpil od muža, ktorého nepoznal, pištoľ za 4 tisíc korún. Tvrdil, že ju chcel predať a niečo na nej zarobiť, pretože potreboval peniaze. V deň vraždy sa o to podľa výpovede jedného zo svedkov naozaj pokúsil, ale neuspel, pretože kupcovi, ktorý o zbraň prejavil záujem, sa videla stará. Pred súdom defilovalo viacero svedkov. Išlo o robotníkov, ktorí robili rekonštrukciu bytu obžalovaného, no súd vypočul aj štyroch utajených, resp. očitých svedkov dvojnásobnej vraždy. Z výpovedí ľudí, ktorí obžalovaného poznali vyplynulo, že keď si Miroslav J. vypil, raz-dva skočil do bitky.

Tieto tvrdenia korešpondovali aj so závermi znalcov z odvetvia psychológie a psychiatrie, podľa ktorých je osobnosť obžalovaného úchylne štrukturovaná, afektívne labilná, výbušná a pod vplyvom alkoholu aj agresívna. V čase spáchania trestného činu Miroslav J. nebol dušvne chorý. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli len mierne zmenšené pod vplyvom alkoholu. Znalci prepočtom zistili, že mohol mať 0,43 až 0,99 promile alkoholu v krvi. Pod skutok, ktorého sa dopustil, sa podpísalo viacero skutočností, no najviac konflikt obžalovaného s poškodenými, čo sa mu smiali do očí a z jeho pohľadu bezvýchodisková situácia, v ktorej sa ocitol. Konal v afekte, ktorý znásobil alkohol. Pravdepodobná prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k jeho protispoločenskému konaniu je podľa znalkyne z odvetvia psychológie neurčitá, ale nie sťažená. Poukázala na to, že obžalovaný začal s trestnou činnosťou (išlo o výtržníctvo, ťažkú ujmu na zdraví, útok na verejného činiteľa), po dovŕšení veku 30 rokov. A ten je podľa štatistík vo všeobecnosti najfrekventovanejším u páchateľov trestnej činnosti. "Keďže Miroslavovi J. hrozí niekoľkoročný trest, je predpoklad, že jeho osobnosť sa vo výkone trestu stabilizuje a upokojí," konštatovala znalkyňa.

Z čítania listinných dôkazov, medzi ktorými bola aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve na inkriminovaný byt vyplynulo, že tým, kto mal byt kúpiť, je istý Anton T. A ten istý pán byt aj predával, pravda na základe splnomocnenia jeho vlastníkov, manželov B. Obžalovaný s manželkou figurovali v zmluve len ako svedkovia. "Tak, ako je to vlastne s tým bytom? Veď kúpno-predajnú zmluvu, znalecký posudok aj list vlastníctva mám ja. A všade je uvedené meno môjho manžela. Ten byt je zahrnutý do dedičstva, ktoré sa bude prejednávať," nechala sa počuť vdova po Róbertovi Pokutovi. Svojou zvedavosťou prispela k potvrdeniu toho, že jej manžel spolu s Borošom, hrali s obžalovaným veľmi špinavú hru. Nielenže si jeden z nich privlastnil byt, za ktorý "zacvakal" Miroslav J., ale boli až natoľko drzí, že od neho žiadali zaplatiť províziu a nechali ho, aby byt zrekonštruoval. Podľa pani Pokutovej, byt kúpil jej manžel za peniaze, ktoré si požičal, pre ich tri deti vo veku 4 až 10 rokov. Potvrdila, že asi od roku 1992 nikde nepracoval a že žili zo sociálky a z materského príspevku, čo dostávala. Nežili si však zle, o čom svedčí auto značky Toyota, dva trojizbové byty a mobil, ktorý v kabelke vdovy na pojednávaní vyzváňal.

Zatiaľ, čo prokurátor zotrval na obžalobe a upriamil pozornosť súdu na vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, obhajca Miroslava J. poukázal na okolnosti, ktoré jeho mandanta k takému konaniu dohnali. Zdôraznil, že po tom, čo sa dozvedel, že byt nie je jeho, videl sa spolu s rodinou na ulici. Bol zúfalý, keď mu poškodení ukázali list vlastníctva, v ktorom bolo uvedené meno Róberta Pokutu a pohrozili mu, že ak im nezaplatí ešte 100 tisíc, tak ho strelia inému… Konal v afekte a k spáchaniu skutku, ktorého sa dopustil, sa priznal.

Po porade trestného senátu, jeho predseda vynieol verdikt, ktorým súd uznal Miroslava J. vinným z trestného činu vraždy a nedovoleného ozbrojovania. S prihliadnutím na všetky okolnosti a na závery súdnych znalcov, súd mu vymeral trest na dolnej hranici trestnej sadzby - 12 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný, ktorý sa nezúčastnil pojednávania, sa k rozsudku vyjadrí až po jeho doručení.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.