víťazom celoslovenskej súťaže vo sv. Antone o najdlhšiu bradu. "Veľmi skoro som začal zarastať. Keď som sa učil za zámočníka v Trnave, jeden vychovávateľ mi strašne závidel moje bokombrady. Vždy ma buzeroval, aby som sa dal oholiť. Ale bola tam aj jedna vychovávateľka, ktorá mi to nechcela dovoliť a hecovala ma, vraj nech si nedám od toho chlapa nič nadirigovať," spomína na svoju prvú chlapskú ozdobu D. Pavko.

Dnes sa môže pýšiť najdlhšou bradou na Slovensku, ktorá meria až 61 centimetrov. Je to výsledok desaťročnej vzornej starostlivosti jej majiteľa. "Bradu si umývam každý deň. Najviac mi vyhovuje mydlo na pranie. Takým istým mydlom si kedysi umýval môj otec hlavu a poviem vám, vedel čo robí," prezrádza jeden zo svojich receptov na kvalitnú bradu pán Dušan. Dennodenne venuje rovnako veľkú pozornosť aj dôkladnému vyčesaniu svojej "pýchy". Musí byť predsa dajaký fešák. Veď na ulici sa za ním ženy len tak obzerajú.

No závistlivci sa nájdu aj medzi mužmi. A nie je ich málo. Bradáč Dušan Pavko pracuje ako robotník v Slovmagu Lubeník. "Ani poniektorí moji kolegovia nevedeli, že mám také bradisko. Bo ja som si bradu vždy schoval do trička či pulóvra, aby mi pri práci nezavadzala," dodal usmievavý Revúčan.

Svoje skúsenosti s otcovou bradou má i dcéra Zuzana (18). Keď vraj bola ešte malým dieťaťom, spávala na posteli spolu s rodičmi. Až doteraz si pamätá na príjemný hrejivý pocit otcovej brady, ktorou si prikrývala počas spánku tvár. "Nikdy by som otca nenútila, aby sa oholil. Keď to raz urobil, ani som ho nespoznala. Otvoril si kľúčom dvere nášho bytu, vošiel dnu a ja som vyplašene kričala mame, že k nám prišiel nejaký ujo," rozpamätáva sa na dávno zabudnuté historky Zuzana Pavková. Je zaujímavé, že jej otec má dlhú bradu a ona má na rozdiel od neho dlhé vlasy...

Pán Pavko si vypestoval zvláštny vzťah nielen ku svoje brade ale i k ženám. Tvrdí, že ak vidí krásnu ženu, hneď mu brada podrastie o 5-6 centimetrov. A v niektorých prípadoch i viac... So ženami má súvis i jeho vysvetlenie, prečo má bradu brčkavú a vlasy hladké. "No viete, to tie ženy v robote. Tie mi ju stále pobabrú. Nerobia to síce počas celej šichty, len keď im to ja dovolím. Sám neviem, prečo sa tak rady dotýkajú mojej brady," pokrčí ramenami D. Pavko. Až netypicky potom pôsobí jeho odpoveď na otázku, kvôli komu, resp. čomu by sa svojej okrasy dokázal vzdať. "Éj, už ani tej ženy niet, kvôli ktorej by som si dal bradu oholiť," dodáva s úsmevom revúcky bradáč. V rodine Pavkovcov nebolo nikdy chlapa s podobnými manierami, aké má dnes pán Dušan. "Akurát otec mávali fúzy, ale malé," hovorí sklamane. Pán Pavko sa narodil na Hrlici, blízo Ratkovej na Gemeri. "Bola to len taká chalúpka čo má okná jak televízna obrazovka," opisuje svoje rodisko D. Pavko. "Keď ma moja mať priviedli na svet, dátum môjho narodenia vyryl dedo do hrady nášho domu. Dom však zhorel a ja dnes neviem, koľko mám rokov," úmyselne zavádza bradatý srandista. Nakoniec však prezradil, že má 47 rokov.

"Chlap, ktorý poriadne nezarastá alebo ten, ktorý sa nechce o bradu starať, nech bradu ani nenosí," odporúča kráľ-bradáč všetkým mužom, ktorí pomýšľajú nad podobným výstrelkom. O túto ozdobu sa musíte nielen každodenne starať, treba kvôli nej zmeniť aj niektoré zvyky. Napríklad donedávna mal pán Dušan veľký problém s jedením. Hlavne keď išlo o tvarohové rezance, fazuľu či halušky. "Niežeby som tieto jedlá nemal rád, práve naopak. Vždy som sa však pri jedle okickal ako malé decko. Moja brada bola špinavá až hrôza," smeje sa pán Pavko. "Ale našiel som spôsob, ako predísť podobným nepríjemnostiam. Ktosi mi povedal, že mám jesť drevenou lyžicou. Pred časom som si aj dal zhotoviť štyri drevené "ložky" a odvtedy sa pominuli moje starosti," konštatuje D. Pavko.

Keď sa Pavkovcom narodila dcéra Zuzana, šiel šťastný otec navštíviť svoju manželku Jozefínu do pôrodnice. "Žena prišla k okienku, hľadí, hľadí a nevidí ma. Až keď som jej zamával a zakričal na ňu, až vtedy si všimla, že stojím neďaleko od nej, ale som oholený. Ani vlastná manželka ma nespoznala," potmehúdsky sa usmieva Revúčan. Raz sa dal dokonca nahovoriť aj na Mikuláša. Vtedy bola ešte jeho dcéra škôlkarkou. Keď vošiel do jej triedy jedna z jej kamarátok skríkla: "Zuzka, veď to je tvoj otec!" Zuzka začala priateľku i ostatné deti presviedčať, že to nie je pravda, pretože jej otec išiel ráno do práce. Dievčatku nijako nešlo do hlavy, ako by mohol byť Mikuláš jej otcom. "Dnes by som už Mikuláša robiť nešiel. Veď už mám svoje roky," hrdo vyhlasuje D. Pavko. Na túto milú rozprávkovú postavičku sa pán Dušan predsa ešte niekoľkokrát v živote podobal. Bolo to v vždy v zime. Naposledy vlani, keď v robote vykladal vagóny a teplomer ukazoval 23 alebo 26 stupňov pod nulou. Kým Dušan Pavko prišiel domov, jeho brada bola zamrznutá a biela ako sneh. Na zimné obdobie sa viaže i ďalšie story, ktorého hlavným hrdinom bol tiež bradáč z Revúcej. V ten deň bola poriadna fujavica a vietor vychytil z hlavy pána Dušana klobúk. Vetrisko ho zanieslo smerom ku skupinke Rómov, ktorá stála obďaleč. Za svojím klobúkom sa rozbehol aj pán Dušan. Rútil sa priamo k postávajúcim Rómom v obrovskom kabáte s dlhočiznou bradou vejúcou vo vetre. Vtedy sa však náhle zmenil smer vetra a klobúk sa sám vrátil k svojmu majiteľovi. Tento úkaz pripísali Rómovia jeho nadprirodzeným schopnostiam a div že nezamdleli. So slovami: "Dyk, šak som vravel, že to čert za nami uteká," vzali nohy na plecia a pratali sa kade ľahšie.

Revúcky kráľ-bradáč najviac túži po krásnej fajke. Nie však hocijakej. "Raz by som si chcel kúpiť takú dlhočiznú fajku, dlhšiu ako je moja brada. Do pípky si dám taký fajnový tabačik. A budem si bafkať a bafkať a..." zasnene rozpráva D. Pavko. Okrem túžob však má tento nezvyčajný muž i svoje obavy. Revúcky bradáč sa najviac bojí staroby. Nemá strach z vrások, chorôb či iných negatív, ktoré starobu sprevádzajú, panickú hrôzu má z toho, že mu zredne brada. A potom si ju bude musieť oholiť. Ako by to vraj vyzeralo, chodiť na hanbu sveta s riedkou bradou. To by vraj nikdy nedopustil. "Na základe vlastných skúseností tvrdím, že kto chce mať ozaj kvalitnú bradu, musí zjesť aspoň 80 kíl slaniny ročne. Ja som tohto roku zjedol už 50 kíl. Najradšej ju jedávam s cesnakom, cibuľou alebo uhorkami. Za tým kus rumíka a brada rastie jedna radosť," odhaľuje najväčší tromf slovenský kráľ brád.

Autor: Andrea JOVANOVIČ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.