Maxwellovi Bectonovi a Fairleighovi Dickinsonovi, položil základný kameň modernej medicíny.
Pre viac ako sto rokmi obaja uvedení páni investovali iba štyridsať dolárov, za ktoré získali podstatnú časť práv na výrobu sklenenej injekčnej striekačky, ktorú už predtým v Paríži vyvinul a patentoval H. Wulffing Luer. Vtedy sa chýlila ku koncu krvavá vojna Severu proti Juhu. Ako skoro vždy v podobných prípadoch sa po vojnovom požiari začalo mohutne rozvíjať hospodárstvo USA a nastal aj vhodný čas pre veľké obchody.
O pár desiatok rokov neskôr sa injekčná striekačka stala nepostrádateľným lekárskym nástrojom vo všetkých poľných nemocniciach. Od vtedy sa stalo používanie injekčnej striekačky natoľko bežné, že si dnes iba málokto uvedomuje jej dôležitosť a terapeutický dosah v medicíne.
Injekčné striekačky sa vyvíjali v súlade s potrebami medicíny. Zázračná moc tohoto jednoduchého lekárskeho nástroja spočíva v tom, že jeho vpravením do pokožky mohli lekári po prvý raz vniknúť do troch veľkých vnútorných dutín tela do hlavy, hrudníka a do brušnej dutiny. Aplikácie touto cestou vedú k rýchlemu vstrebaniu liekov, a tým aj k rýchlemu nástupu ich účinku.
V minulých rokoch ľudia umierali pri ošetrovaní rán a pri operáciách predovšetkým na následky rôznych infekcií. Hľadanie účinného opatrenia, ktoré by zabránilo vnikaniu choroboplodných mikroorganizmov do ľudského tela, sa pre lekárov stalo posadnutosťou hlavne po zásadných výskumoch francúzskeho chemika a mikrobiológa Louisa Pasteura, ktorý vypracoval množstvo laboratórnych metód pestovania mikroorganizmov na živných pôdach a vytvoril základy preventívneho očkovania proti infekčným chorobám. Medicína sa usilovala o to, aby nemocnice a operačné sály mohli byť vybavené lekárskymi nástrojmi, ktoré by tento cieľ spĺňali.
Jednu z hlavných úloh v tomto smere zohrala aj injekčná striekačka. Nesmieme ju však oddeliť od ostatných (do toho času známych) protiinfekčných prostriedkov, ako sú rukavice a operátorova maska, ktoré prispievajú k vylúčeniu možnej infekcie v organizme pacienta.
Aj ďalšie ochorenia končiace v tom čase spravidla smrťou, ako napr. zlyhanie ľadvín, vďačia podkožnej injekčnej striekačke za to, že možno dialýzou odstraňovať z krvného obehu splodiny látkovej výmeny do toho času, než sa nájde vhodný darca pre transplantáciu, ktorého ľadvina bude kompaktibilná s tkanivom pacienta.
Dovtedy, než bolo možné poskytovať modernú účinnú anestéziu, vpravovanú do ľudského tela cez žily, sa chirurgovia potýkali pri operáciách až s deväťdesiatpercentnou úmrtnosťou pacientov. Smrť pri operáciách bola z veľkej miery spôsobená šokom z bolesti. Jedinou metódou, ktorú mohli vtedajší chirurgovia využiť, bolo skrátenie operácie na najkratšiu možnú mieru, aby pacient nezomrel od bolesti , vykrvácania alebo v dôsledku ďalších komplikácií.
Ihly k vpraveniu lieku v tekutej forme alebo k obehu telesných tekutín, napríklad zo zhubných nádorov, existovali už v rade starovekých civilizácií aj v stredovekej Európe. Avšak vtedajší lekári mohli pri podávaní lieku využiť iba prirodzené otvory ľudského tela uši, nos, konečník, slzné kanáliky. Až v roku 1898 došlo k onej veľkej inovácií, ktorá spočívala v jednoduchej punkcii, kedy sa pokožkou zaviedla sterilná ihla priamo k orgánom alebo do krvného obehu.
Tvrdenie, že vojnové konflikty obyčajne prinášajú úžitok v podobe pokroku v chirurgickej technike a vo vývoji chirurgických nástrojov, môže síce znieť paradoxne, ale je pravdivé. Bezprostredne po druhej svetovej vojne bol na operačných sálach zavedený sterilný spôsob odberu krvi injekčnými striekačkami. Tak skončilo neblahé obdobie priamej krvnej transfúzie z jedného tela do druhého, ktoré vždy prinášalo nebezpečenstvo obávanej infekcie.
V roku 1961, kedy sa v praxi začali všeobecne používať plastické hmoty, bola táto technika zdokonalená. Svetlo sveta uzrela prvá injekčná striekačka z plastu na jedno použitie, ktorá sa používa dodnes. Chirurgovia a ďalší lekári si ju veľmi pochvaľovali, pretože už nebolo potrebné striekačky sterilizovať a v plameni kauterizovať ihly, aby sa zabránilo možným infekciám.
Piest končiaci šikmo zabrúsenou ihlou zachránil a zachraňuje milióny životov na svete. Pred objavom injekčnej striekačky boli chirurgické operácie, dialýza, odber krvnej plazmy, ale aj taký bežný úkon, ako je krvná transfúziu, pre pacientov oveľa riskantnejší. Bez injekčnej striekačky nie je dnes lekárska prax mysliteľná.
Autor: Spracovala: Jana VARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
