Vyskytuje sa od Aljašky až po Mexiko, kým grizly v súčasnosti obýva len skalnaté pohoria západnej časti kontinentu.
Baribal, nazývaný tiež medveď čierny alebo muskva, je menší a pohyblivejší ako grizly, meria najviac dva metre do dĺžky a jeden meter do výšky v lopatkách. Má úzku zašpicatelú hlavu, pomerne krátke nohy s mocnými ostrými pazúrmi. Čierne sú len dospelé jedince, niekedy majú bielu kosákovitú škvrnu na hrudi. Mláďatá do dvoch rokov sú svetlosivej farby.
Baribal je zvieraťom lesa a húštín. Rýchlo behá, výborne pláva a vynikajúco sa šplhá na skaly a stromy. Na stromoch sa ukýva aj ak je ohrozený nepriateľom. Je všežravec, prijíma však hlavne rastlinnú potravu. Živí sa rôznymi bylinami, lístím, lesnými plodmi. Obľubuje aj nedozreté obilie, kukuricu a ďalšie poľnohospodárske plodiny, za čo ho farmári prenasledujú. Lovia ho aj pre hodnotnú kožušinu.
Keďže baribal v zime nemá dostatok potravy, snaží sa v jeseni vytvoriť si zásobu telesného tuku, vďaka ktorej prežije dlhú a studenú zimu v nerušenom zimnom spánku, pričom jeho telesná teplota klesá až na 5 °C. Prezimuje v úkryte najčastejšie vyhrabanom pod vyvráteným stromom. Keď napadaný sneh zakryje brloh, dychom medveďa sa v snehu rozpustí komín hore s úzkym otvorom, cez ktorý prichádza čerstvý vzduch.
Počas drsných aljašských zím baribal prespí šesť, v teplejších oblastiach dva-tri mesiace a v Mexiku, kde nachádza po celý rok dostatok potravy nespí vôbec.
Podobne, ako väčšina medveďov je baribal samotár, len samice žijú istý čas spolu s mláďatami, zvyčajne doma. Keď majú medvieďatá asi 18 mesiacov a vedia sa samé uživiť, vyženie ich matka zo svojho územia a naženie na strom, ako vždy pri hroziacom nebezpečenstve. Teraz však medvieďatám dáva najavo, že ďalej sa už musia starať samé o seba. Takéto správanie sa môže zdať kruté. Ak by však mláďatá ostali spolu s matkou, navzájom by si konkurovali pri získavaní potravy a úkrytov, čím by jej sťažili existenciu a ďalšie rozmnožovanie. Pre všetky samotársky žijúce zvieratá platí zásada, že len čo sa mláďa dokáže o seba postarať, musí sa osamostatniť a opustiť teritórium svojich rodičov.
Baribal nie je pre človeka taký nebezpečný ako grizly. Stretnutiu s človekom sa vyhýba. Ak je ohrozený a nemá možnosť úniku, stavia sa so zúfalou odvahou na odpor aj najväčšej presile a vrhne sa i na človeka. Psy, ktoré ho prenasledujú, často podľahnú jeho ranám. Domorodí Indiáni oceňovali udatnosť baribala a prejavovali mu podobnú úctu ako Laponci, Jakuti či Samojedi v ich krajine medveďovi hnedému.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
