perie či určité zviera. Potom narastal počet alergikov, u ktorých alergén nebol známy. Bola vyslovená domnienka, že ide o odozvu organizmu na prach. Až v roku 1967 sa zistilo, že prachovú alergiu vyvolávajú mikroskopické roztoče žijúce v prachu miestnosti.
Najhojnejší a najvýznamnejší z týchto roztočov je Dermatophagoides pteronyssinus, ktorý je voľným okom neviditeľný, meria len 0,2 až 0,34 mm. Živí sa odumretou zrohovatenou pokožkou vtákov a cicavcov, vrátane kožných šupiniek a lupín človeka. Zdržiava sa v prachu, najmä však v posteliach, kde ho môže byť aj tisíckrát viac ako v inom bytovom prachu. V 0,1 gramu bytového prachu bolo spozorovaných až 160 roztočov. V prírode je "prachový roztoč" rozšírený aj v hniezdach vtákov, ktoré sa často stávajú ohniskami rozširovania týchto škodcov. U človeka sa prachová alergia prejavuje ako nádcha, astma, prípadne ako alergické ekzémy.
Pre vývin "prachového roztoča" je rozhodujúca vyššia relatívna vlhkosť, optimum má pri 70 - 90 percentách. V suchšom prostredí sa jeho vývin a rozmnožovanie spomaľuje, pri dlhodobom pobyte v suchom prostredí hynie. Preto sú tieto roztoče najpočetnejšie koncom leta a začiatkom jesene, keď je vlhkosť vzduchu najvyššia. Po začiatku vykurovacej sezóny, keď sa vlhkosť ovzdušia v obývaných priestoroch znižuje, súčasne klesá aj množstvo prachových roztočov. Teplota nemá na prosperitu roztočov podstatný vplyv, vyvíjajú sa od 10 až do 35 stupňov Celzia, s optimom pri 22 - 28 stupňoch, čo sú teploty bežné v ľudských príbytkoch.
Ako sa môžeme pred prachovými roztočmi chrániť? Prevencia a boj s týmito škodcami zdravia vychádza z dodržiavania všeobecných hygienických zásad. Ich mechanickým odstraňovaním a vytváraním pre ne nepriaznivých mikroklimatických podmienok. V byte pravidelne a dôkladne vysávame prach, vysávače sa vôbec všestranne uplatňujú pri zabezpečovaní hygienického štandardu bývania. Často v miestnosti vetráme, čím znižujeme vlhkosť vzduchu mimo vykurovacieho obdobia. Najväčšiu pozornosť však treba venovať zariadeniu spálne. Koberce nahradíme gumolitom, plávajúcou podlahou alebo iným umývateľným hladkým podlahovým materiálom. Parkety zásadne do spálne nepatria, časom sa v nich robia medzery, v ktorých sa potom zachytáva a zhromažďuje prach. Odstránime aj rôzne textilné "prachovky", ako sú ťažké závesy, koberčeky, dečky, plyšové hračky a pod. Záclony a závesy uprednostníme z ľahkých pracích materiálov, najlepšie je ich nahradiť žalúziami. Čalúnený nábytok všade v byte aspoň raz týždenne dôkladne povysávame do papierového filtra, ktorý po ukončení vysávania bytu vymeníme za nové vrecúško. Dnes máme už vodné vysávače. Treba sa rozlúčiť aj s niektorými klasickými materiálmi postelí. Namiesto perín a vankúšov z peria používame prikrývky a vankúše plnené dutými vláknami, kde sa roztoče nerozmnožujú. Pokrývky a vankúše často vetráme. Odporúča sa týždenne meniť posteľnú bielizeň (rozhodne však najdlhšie po dvoch týždňoch), pričom dôkladne povysávame matrace, najmä v záhyboch, a občas ich aj riadne vyprášime a vyvetráme. Tieto opatrenia sú síce časovo náročné, avšak sú jedinou reálnou možnosťou ako predísť prachovým alergiám. Treba mať na pamäti, že osoby alergické na určitý alergén, napr. peľ, ľahko získajú alergiu aj na ďalšie substráty, vrátane prachovej alergie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
