PhDr. Alexander KVIETOKPokiaľ sledujeme televízne dramatické seriály, je nám dôverne známe, že každá epizóda končí napínavou zápletkou. A to je
Jozef Gavlák
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
PhDr. Alexander KVIETOK
Pokiaľ sledujeme televízne dramatické seriály, je nám dôverne známe, že každá epizóda končí napínavou zápletkou. A to je to, čo nás drží v napätí a núti sledovať ďalší diel jednoducho chceme vedieť, ako to s hlavnými hrdinami dopadne.
Mnohí z nás majú neobyčajnú schopnosť vymýšľať si takéto osobné drmatické seriály. Predstavíme si napríklad, čo všetko sa môže stať a od tejto chvíle sa nám v mysli odvíja katastrofický film. Samozrejme, stať sa môže všeličo, ale skutočný život je málokedy dramatický seriál. Potom sa môže stať, že máme ničím nepodložené starosti.
Starosti sú formou strachu. Keď sa stanú návykom, vytvárajú akýsi "kanál", produkujúci smútok a depresiu, ktoré ovplyvňujú všetky naše myšlienky. Takýto človek potom napĺňa atmosféru okolo seba neistotou a pochybnosťami. Úspešní ľudia majú zdravý záujem o skutočné problémy, ale nerobia si veľké starosti. Je veľký rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi. Spisovateľ Mark Twain raz povedal: "Starosti sú ako hojdacie kreslo. Pohybuje sa sem a tam a nikam nás neodvezie." Často vedú k ohromujúcej a ruky zväzujúcej nečinnosti, zatiaľ čo zdravý záujem vedie človeka k využitiu svojho potenciálu a tým aj k výsledku, o ktorý sa usiluje.
Úspešní ľudia vítajú príležitosť na zmenu. Ak neprichádza, nudia sa. To je tiež dôvod, prečo po splnení určitej úlohy vyhľadávajú hneď druhú úlohu. Menej úspešní ľudia, naopak, hľadia na príležitosť a zmenu so strachom.
Prečo sa ľudia tak často boja zmeny? Pravdepodobne preto, že keď veci zostanú po starom, môžeme predpovedať, čo sa stane, avšak keď sa veci zmenia, nemáme istotu, ako to pôjde ďalej. Niekedy sa nám zdá oveľa bezpečnejšie zostať v známej, aj keď nepríjemnej situácii, než riskovať krok do neznáma. Často neprijímame ani nepatrné zmeny, pretože predstavujú zásah do rutiny a ohrozujú náš zmysel pre bezpečie. Dávame si otázky typu Čo by sa mohlo stať, keby som sledoval tento cieľ? A hneď si predstavujeme to najhoršie. Naplnení pochybnosťami začíname bojovať proti vlastným cieľom ešte skôr, než sme sa chopili príležitosti začať.
Mnohí si uvedomujú, že stoja o zmenu, ale majú z nej strach. Nebojme sa zmeny, najmä ak prináša zlepšenie nášho zdravia, rozvoja osobnosti, sebarealizácie i vzťahov s inými.